Snáď paradox?

Oddávame sa
lúčom slnka
všetci radi každý deň

Zbožňujeme bez výhrad
čo ďaleko má od sna
hoc predsa ako sen

Nechávame čas
nám míňať sa v rukách
nemysliac na horký blen

Veď načo aj.

Možno až umriem
raz
tažkým kameňom
prikryjú kus zeme

Až vtedy
potom sa nahnevám
veď smiešne plytvanie
je
až keď pomrieme.

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

2 Responses to Snáď paradox?

  1. Padrino povedal:

    Nejak si sa rozbásnil. Páčia sa mi tvoje básne, ale próza, ktorú píšeš viacej. Takže očakávam nejakú peknú prozaickú vec… 🙂

  2. filo povedal:

    🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *