Pamätám na to snivé ráno,
ako sa vôňa kávy šírila celým bytom,
pamätám, ako sa moje slová dotýkali tvojích,
ako sme sa dotýkali sĺnka, ako som ťa šteklil po rebrách,
pamätám na ten deň, akokeby dnes, vyšiel som kúpiť modré kvety,
a keď som sa vrátil, tak si ležala s červeňou na tele, s červenou krvou valiacou sa zo zápästí,
a hoci som sa pokúšal, hoci som sa snažil, hoci som tak veľmi chcel,
nemohol som, nevedel som, nedokázal som, zabrániť kvetom,
zmeniť svojú farbu na z modrej na červenú,
a tak si mi zomrela, odišla naveky,
pamätám na to snivé ráno…
naveky.
mas tam gramaticke chybky
‚tvojich‘ s kratkym ‚i‘
a ‚slnka‘ bez dlzna
cele je to dost presladene, slova ‚naveky, krv, snive, vona, dotykat‘ – pozor na ne – dost prevarene vyrazy – tazko sa pouzivaju bez toho, aby clovek nadobudol dojem gycovitosti alebo klise.
to sa tyka aj nazvu – pomerne nenapadity.
tema samovrazdy – da sa velmi krasne spracovat, aj ked je to tazke – pravdepodobne si taketo nieco neprezil – nenapisal by si to takto, preto je to tazko uveritelne.
zaujal ma najprv obraz kvetov, ktore nemozu zmenit farby – ale sedelo by mi to uplne opacne..cervene kvety ako krv, ktorym nejde zmenit farbu
koniec uplne klisovity, otrepany
ja mam rada jednu vec od billyho childischa, co by sa mohlo povazovat za parafrazu..ale je to menej dopovedane, co mi viac vyhovuje.
pretoze toto na mna neposobi skoro ako basen, ale ako zapisok. a dost pateticky
tu je ten childisch:
lezala skrutena
v posteli
vliezol som k nej
zozadu
– si v poriadku?
spytal som sa
potriasla hlavou
– no tak – co sa deje
mne to mozes povedat
– chcem odist
– kam chces odist
spytal som sa
– do neba
povedala
[do neba povedala, b. childish]