sto pár

sto pár chvíľ na ceste
stopár chvíľu počkaj
sadni si na Keruacov obrubník
batoh pod hlavu
nebo nad hlavu
autá už nie sú dôležité
talianske kamióny so zhovorčivým giacomom
prívesy s dúhovým nápisom
„dieťa na palube“
raz vypadne to el niňo z kolísky
dieťa umrie bude to len
„muž cez palubu“
ženy nie
ony sa hrajú doma s bábikami
riadia dúhové prívesy
dýchnu a prudký vietor z atlantiku
(el niňo)
rozfúka srsť morským vlkom
a morským koníkom hrivu
–
nezahrávaj sa
so slonovinovým moby dickom
krvihladný
nie ako hravé
kosatky dravé
čo žerú len (z) ruky
–
aj ty máš hlad?
počkaj na odliv
vtedy všetko klesá
mesiac je nižšie
rosa tečie na zem
naboselo ju cítiš
nebo je bližšie
a peklo vyššie…

na odliv pohladení
a príliv úderov
dá sa predtým utiecť
vstávaj stopár
a opíš giacomovi
sto pár chvíľ
na ceste