Symfónia č. 12 + 1

Časť 1

  1. Cesta vesmírom(
  2. Návrat do prístavu:

[photopress:sym1.jpg,full,centered]

Joik bežal. Utekal. Míňal nízke stráne bytoviek vysokej perspektívy. Utekal dvorom. (-13 ; 13>

[photopress:sym2.jpg,full,centered]

Joik mal domov. Kedysi, veľmi dávno ho opustil. Odišiel do vesmíru. Lietať priestorom. Cítiť nekonečno. Pod sebou, za sebou, pri sebe. Lietať. Vznášať sa. Poznávať. Ničiť. Zveľaďovať. Priniesť niečo nové. Ukradnúť staré. Privlastniť hviezdy. Odcudziť planéty. Pozorvať Proximu Centauri vybuchnúť a zminimalizovať sa. Preč z prístavu… Len Vesmír.

Joik sa zoznámil s Petcheminou. Petchemina bola super. Keď mal niekedy pocit, že domov je príliš ďaleko, tak išiel za ňou. Pri nej mal pocit, že domov je na dosah. Tak sa do nej zamiloval a ona sa zamilovala do neho.

[photopress:sym3.jpg,full,centered]

A bolo to… Joik lietal vesmírom a Petchemina spolu s ním.

Noc pod hviezdami, spolu s nimi, bez nich, všade prítomná
Vášeň, neutíchajúca, nezničiteľná túžba po duši, tajomná,
všadeprítomná hviezdna cesta, poznáme sa, ja a moja nevesta,
vzadu strelivo, nepriestrelná vesta, bonnie a clyde sú mŕtvi,
my však lietame, hviezdnou oblohou, tmou, hráme nekonečnou notovou osnovou,
spolu, nespolu, spojení hviezdami, vesmírom, tmou, supernovou a mŕtvou láskou,
žijúcou nočnou oblohou, experimentálne lyrické poznatky, gilotínou utiahnuté
tmavé dni, bez teba, ale aj s tebou, najdi štruktúru v opise nelineárneho sveta,
báseň z ghetta, báseň, nebáseň, vyjadruje vášeň, istú netaktnosť voči osudu,
ktorú prejavujem zo dňa na deň, ako keby chcem byť blízko posledného súdu,
ale tma je tma, hviezdy tiež tmou sú. takže štruktúra v nelineárnom priestore, chaotická štruktúra
pravidelných nerýmov…

Kozmický prach sa vám obtiera o vašu tvár. Cítite nekonečnosť. Nie ste obmedzení. Sloboda… Nekonečná sloboda…

Dokedy??“

[photopress:kozmos.jpg,full,centered]

Joik lietal stále, lietal aj vtedy aj tam kam nemal. Preháňal to. Všimol si to osud. A tak sa osud rozhodol zničiť Joika, zničiť jeho hrdosť. Pripravil plán. Plán sa mal začať vtedy, keď sa Joik vrátil domov do prístavu.

Časť 2

  1. Joikov návrat(
  2. Tragjedija:

Prah prístavu sa otvoril a Joik vošiel dnu. Pocítil sladkú vôňu domáceho pečiva. Pousmial sa. Po dlhej ceste vesmírom nie je nič lepšie ako chutné domáce pečivo.

Mama ho stretla s radosťou a slzami. Sadol a začal rozprávať. O Petchemine, o cestách. Rozprával ako sa mu jasný prach obtieral o tvár, ako videl vznikať nové sústavy. Mama sa len tešila. A tak rozprával…

Po chvíli…

  • čas je nepriestorové lineárne kontiuum, ktoré sa odohráva v nenávratnom poradí.

[photopress:casiki.png,full,centered]

Pobral sa Joik na schôdzku s Petcheminou. Rozlúčil sa on s mamou a pošiel.

Na rohu Wesmírnej ulice stála Petchemina. Vlasy sa jej viali v jemnom vánku prístavu. Keď uvidela Joika, tak sa jej ústa skrivili v nežnom úsmeve. Vlasy sa jej začali vlniť…
… vtedy, keď začala bežať smerom ku Joikovi.
Stúpali a padali…
… vystrela ruky, aby ho objala…
kontrastovali s tmavou cestou, pod ňou…

vedomie sa už nachádzalo v Joikovom objatí…
ryšavé vlasy splývali s červenou na semafore…

chrbtica… / slová osudu

Petcheminina chrbtica praskla a jednotlivé stavce vnikli do rôznych orgánov. Telo sa automatický prehlo a hlava sa jej zarazila do prednej časti kapoty vznášadla. Lebka praskla a väzy sa zlomili. Hrdlo sa pretrhlo, takže hlava visela už len na pár pásoch tkanivá. Ovzdušie bolo červené… Semafor už zelený.

Joik neveril čo sa stalo. Jeho telo stratilo kontrolu, takmer omdlel. Ale prišiel bližšie. Chytil zvyšky Petcheminy a začal ich objímať, ale ony sa len rozpadávali a rozpadávali. Tak začal kričať. Kričal. A kričal.

Krik nepomáhal.

Utekal domov…

a zistil…
že dom…

je v troskách…
a jeho matka…

… je mŕtva…

prišiel..

o všetko…

vesmír…

sa…

mu…

nezdal…

krásnym…

nie… viac…

preto…

lebo…

neviem prečo

[photopress:sym_4.jpg,full,centered]

Pridané dňa od Padrino
Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Padrino

"Building the future and keeping the past alive is the one and the same thing."

One Response to Symfónia č. 12 + 1

  1. zinc ointment povedal:

    take….intergalakticke:)..ale v podstate to vo mne vyvolalo zvlastny dojem a to sa ceni

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *