… o tebe bolo už všetko
napísané, lebo len o tebe vôbec
niekto niečo napísal
O tvojom fanaticky plochom
nose, ktorý som chcel ochutnať
a možno som aj ochutnal
O tvojich malých prsiach
ktoré vôbec nie sú smiešne, práve
naopak
O tvojom bruchu a podbrušku
ktoré sa zrazu cítia oholené
len čo som sa stratil
O tvojich nohách, ktorých
osud som vedel svojho času
predpovedať lenže už je zima
O tvojich rukách ako z
najodvážnejšej indickej
rozprávky, pretože som sa
ich bál práve tak ako
tvojho rukopisu a viem že
v strachu je nie príliš
hlboko ukryté vzrušenie
O tvojom zadku z dvoch
tureckých zástav, vlastne
jedného mesiaca, ktorého
šteklivé miesto som poznal
len ja sám
O tvojom šialenstve na tvári,
spola naliatej tieňom
zastávky kde sme sa
dozvedeli niečo o súkromí
a vyznaniach
O tvojom obočí, ktoré určuje
tvoj pohľad na mňa
O tvojich ústach za
ktorými som odpočíval
v hojdacom kresle len
pri čiernobielom svite ktorý
prichádzal len občas, aj keď
ťa vždy sprevádzal a ešte stále sprevádza
no zaciatok sa mi moc nepozdaval ale po druhom precitani mi uz daval zmysel a musim povedat ze toto sa mi paci!
pekne jednoducho napisane!vystihol si mieru a neprekrocil si ju!
aj ked opat musim zdoraznit!!!ze je to len moj nazor…!!!
a ja mam slabost pre taketo veci:)
…bez akýchkoľvek ďalších slov…
[len toľko, že ten komentár je k básni…]
pocuj henry gee…sa mi to nepaci ze proste si prides a nahadzes tu tak brutalne super veci z enexapem. teda. paci sa mi to.xapes.:D