Len veľmi málo vecí nás naozaj zaujme. Je to dobré? Sme fakt už príliš preplnení informáciami? Alebo sme príliš prázdny a cítime nedostatok skutočností, ktoré nepoznáme a nikdy sme ich nevideli, necítili, nepočuli, nezamýšľali sa nad nimi? Každého zaujme niečo iné. Iba v jednom sa naše myšlienky zhodujú. Každý jeden človek na tejto takmer guli plnej ľudí, ktorým sa dobré obdobia striedajú s tými nie príliš šťastnými myslí na opačné pohlavie po prípade na rovnaké :). Áno aj to je samozrejme a viem, že to je každému jasné. Mnoho názorov na tento fakt nám skresľuje vnímanie tohto stavu. Niekto povie, že muž a žena sa priťahujú a že láska je iba chemická reakcia, a city vyprchajú a zmenia sa na paru stúpajúcu hore. No aj tá sa časom vráti a to je práve ten zákon bumerangu. Keď prší nikdy si nepoviete, že to bolo posledný kráť kedy na vás smetiarske auto na krivom chodníku vyšplechlo špinavú vodu z mláky. Len škoda, že po „láske“ si to každý povie : to bola ta pravá, už nikdy nič také nepocítim. A bola? Teda pokiaľ si nenájdete namiesto odkvapu deravú strechu a nezmoknete znova. V jednom je, ale pravda nikdy nemôžete zažiť rovnaký pocit s dvoma odlišnými ľuďmi. A keďže každý z nás je iný s každým cítime tento omamný pocit inak. Najsmutnejšie je, že každý si myslí, že našiel niečo lepšie a možno to je naozaj tak. Najhoršie je keď ste plný snov a ideálov o krásnom živote v ktorom máte super partnera, postavíte dom zasadíte strom a spravíte si deti, ktoré budú ako inak geniálne. Dobre možno si poviete : Prečo zahrňuje všetkých do tej istej skupiny? Ako môže vedieť, že všetci snívajú o tom istom? Viem nemusí to tak byť môžete mať iné sny. Napríklad kariérny rast alebo iné vysnívané ciele. V jednom sa ale môžeme zhodnúť, každý človek má sny respektíve vysnívané víťazstvá. No sme na naše sny a víťazstvá pripravení? Najhoršie je ak sa človek pustí a žije v nejakom opare bez uvedomenia si samého seba a svojej individuality. Niekedy mám pocit, že svet je až príliš uponáhľaný. Mali ste aj vy pocit, že ste sa mali narodiť v inom období? Niekedy dávno, kedy peniaze neboli v obehu a jedlo sme si nekupovali v supermarketoch ale trhali zo stromu a lovili? Ja mám. No znova sa vrátim do reality, ktorú by som nevymenila pretože mi to moje pohodlie nedovolí. Vrátim sa, ale k predošlej myšlienke. Na všetko musí byť človek pripravený. Jasné je ťažké sa pripraviť na tragické udalosti alebo katastrofy. Naše vnútro je obrovská spleť cestičiek. Neviem ako vy, ale ja zbožňujem poznávať nové veci miesta a ľudí. A práve to veľa ľudí nemá v skutočnosti rado hoci tvrdia, že áno. Nemôžeme sa báť nových neotvorených zážitkov a pocitov, pretože práve nimi sa spoznávame a uvedomuje si svoju podstatu. Začala som písať na tému vzťahov a týmto aj skončím. Všetko čo som týmito riadkami chcela povedať je strašne jednoduché a pritom také zložité. Pochopením samého seba svojím sebavyrovnaním, utriedením si svojich myšlienok, pocitov si staviame cestu k pochopeniu nášho vnútorného sveta. Cestu k vyrovnanejšej osobnosti, ktorá sa skrýva v každom z nás. Bez tohto dôležitého kroku v našom živote je podľa mňa nemožné pestovať si vzťah s inou osobnosťou. Použijem dobre známu vetu: „Ak je zlý základ dom sa zrúti“. Je to jednoduchá veta, ale podľa mňa pravdivá nie len pre stavbu ako takú.
„Samota je liek ak jej nie je veľa“. 🙂