trilógia

Boli sme vtedy týždeň na mede, čokoláde a nejakom divnom mäse zo sóje. Fakt, týždeň sme spávali pod holým nebom, behali po lese a ty si vravel, že pôjdeme na rok do Mongolska a tam postavíš chatu a budeš loviť ryby.
Moja úloha bola nejasná.
Poslednú noc si ukotvil celtu na lúke nad dedinou – o osamelý stĺp elektrického vedenia.
Kýval sa, keď fúkalo a prinášalo búrku. A padla taká rosa, akoby pršalo. Ale nepršalo.
Dážď sme mali pár dní predtým. Hodinu sme sa motali pomedzi stmavnuté stromy, kým sme našli táborisko a v ten večer som si chvíľu myslela, že som videla medveďa.
Existujú jelene, čo vyzerajú ako obrovskí macovia.
Smial si sa.
Vlastne vždy, keď som tresla hlúposť týkajúcu sa zoológie. Zvážnel si, až keď v diaľke tresol blesk. Dažďožienkou ma volali už pred tým, ako sme sa spoznali.
.
Raz som napísala báseň o Mongolsku. Bola o všeličom. O koňoch, púšti, o milovaní. Nebola o tebe.
.
Dnes zháňam materiály o cestovaní v Mongolsku. Požičala som si knihu, turistického sprievodcu. Mongolsko – český a česko – mongolský slovník.
Nepočula som o tebe už dlho.
Ale keď dorobím to zadanie z geografie cestovného ruchu – ja ti ho pošlem.