S nakrútením hlavy prikladám dych ku škáre medzi
tvojim krkom a horizontálou
medzi tvrdou podložkou na ktorej spíš a je mäkko
na druhej strane sú veci inak
na opačnom konci je svetlo tá štrbina je úzka a v polospánku vygenerovaná
vlasmi
celú noc každú minútu odchádzaš na cigu a mňa nechávaš samu oh ja sa nehnevám
ja ďalej dýcham
do pukliny ona ostáva v imaginácii lebo ty tu si
vidím obrys tela vidím medvedie stopy
vidím trysky spod nechtov špinu zo zeme
z detskej preliezačky
cítim odpor k akejkoľvek reči len JA obraciam slnko
až je mesiac
.
tá prasklina s dychom je hviezda ty si obloha a všetko za tebou
je slnko
alebo mesiac