tu nikdy nie sme sami

uz davno som to nezazila
taku hmlu
a rycanie diviakov
kazdu noc
ktoru som sa takmer stratila
par metrov od bivaku
.
sedeli sme v mraku
na kraji lesa sa ako bludiaci holandania
mihlo sedem lani
v ryku bystrusiek a krkavcov
zaniklo nase dychanie
magickych sedem
statocnych vydychov
.
tu nikdy nie sme sami
.
este som to nezazila
ist hrebenom
ked svetlo je iba pred narodenim
srncie lezoviska sa vyparuju do rana
zivocisnou aromou
a na diviacom chodniku stoji vzduch
ako varovanie
.
zvuk stvorkoliek
motorkari v kombinezach
a ohnostroj z chaty cergov
pod javorinou vyrubane
.

***

venovane Vlcej