Vlastné oko

Modré jazero plné rýb obľubujúcich slanú vodu. Biela piesočná pláž. Na nej červené telá opaľujúcich sa, obaľujúcich sa. Tvorov. Zopár stromov. Na prvý pohľad aspoň päťsto, na druhý viac. A ešte. Ešte. Ešte… ozýva sa do ich melancholického kolísania. Aj tak ich nie je ani päťdesiat.

Hneď potom pláne sladkého ružového… Čoho?! Táto očividná chyba prírody musela byť spôsobená. Niečím. Možno náhodou… sa hneď za tým rozlieha nepreniknuteľný les. Mierne nezdravo pôsobiaci. „To bude tým, že je jeseň.“

…odsek bez myšlienky. Pretože… Myslím, vlastne premýšľam.

„Kto to povedal?“ Nad hlavami rodín sa v tichej spomienke vznášajú ticho krúžiace tiché hlavy supov. Hlavne, že pod jazerom je vyprahnuté more. Pár ostrovov a dosť. Akási zmena tam je. Žije. Ďalší svetadiel ružovej bez zmeny.

„Nezahováraj! Kto to povedal?“
„Ty!“

Ružová plocha sa zachvela v agónii. Nie posmrtnej. V pravom amoku spôsobenom samotným chvením. „Do kelu!“

„Opäť, opäť a znova. Kto to povedal?“
„Ty!“
„Viem, a prečo?“
„Ty to vieš!“
„Viem.“

Medzi morom a jazerom. Medzi púšťou a stromami. Medzi stromami a lesom. Aj za. Nepochopiteľne ružová bieloba. „Blbosť!“

„Kto to povedal?“

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Experimento. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

7 odpovedí na Vlastné oko

  1. Henry Gee povedal:

    Príde mi, že píšeš spôsobom, že ťa napadne nejaká myšlienka a potom sa ju pokúšaš čo najviac „zaslučkovať“ (ale tak, aby to vyzeralo ako „tvoja robota“). Ale to je len môj subjektívny názor, nechcem nikoho uraziť…(haha)

  2. Padrino povedal:

    Z môjho unudeného stavu ma to to prebudilo do vytrženia. Čítal som to jedným dychom a ten dych trval aj po prečítani. Bravúrne, fakt sa mi to páči vo všetkom.

  3. Gnaag povedal:

    No… v kľude to tak môže pripadať niekomu. Nie som tu od toho, aby som sa zaoberal samotným spôsobom, ako moje diela vznikajú. Možno len taký vtip… Toto som písal na hodine angličtiny. Nemienim túto prácu vysvetľovať. I keď napríklad filo by mohol povedať, že to dokážem (jemu som to vysvetlil), ale nerád to robím takto verejne.

    Ináč písal som to prúdom vedomia. Čiže myšlienka prišla vlastne až potom. Nakoniec.

    Ani ja som nemienil nikoho uraziť 😉 Yeah… I’m here

  4. Nikto povedal:

    Nechcem rypat, ale…

    vlastne radsej ani nebudem.

  5. Niekto povedal:

    Ale nie, ja musim.

    Gnaag, ak ti písanie dáva dobrý pocit, alebo čokoľvek iné, tak píš. Narazil som náhodou na tento tvoj kúsok. Bol to tvrdý náraz. Neospravedlňuj toto (dielo?) prosím tým, že si to písal na angličtine a ani tým, že je to písané prúdom vedomia. Je to … ozaj fascinujuce!! Az z toho stracam diakritiku. Len mi tam nieco chyba… hm. Forma? Ale nie… Myslienka? … Aha, prepac… ved to je ten… prud vedomia… jasne. Tak sa prosim daj do kopy a zacni formovat skutocne myslienky a neplytvaj cas na taketo hluposti. Pretoze davat hlupostiam formu nema vzdy az taky zmysel.

  6. Henry Gee povedal:

    Heh, cool…ďalší pičus, ešteže som sa sem znova mrkol. Ale bolo to zaujímavé vyjadrenie hlúposti! Ten komentár musel písať fakt NIEKTO

  7. zinc ointment povedal:

    hm,kusok slabe…mi to pride ako rozhovor ludi,kde jeden nieco povie a druhy a to zneguje resp. „dotvori“…obrazy-nic moc,zhustene a gycove..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *