Vojnový ošiaľ

– Kam to mieriš? Sedel si už vôbec niekedy pri kanóne?
– Ale veď to nebolo až také zlé.
– Čo ty vieš, či to bolo alebo nebolo zlé. Ja som kapitán.
– Pozor chlapi! Bombardér napravo. Guľometčík vypáľ salvu.
– No páľ veď nás zasiahne.
– Rýchlo! Už je blízko.
– Filip pusti ma dole. Mne sa už nechce…
– Počkaj ešte Leo, veď nenecháš to lietadlo odstreliť nás.

Lea žiadne lietadlo očividne neiritovalo. Pokojne otvoril poklop na tanku a vystúpil. Prešiel pár krokov a sadol si na trávnik. Z batoha vytiahol fľašu vody a balíček sušienok.

– Kapitán, na severe sa objavilo ďalšie nepriateľské lietadlo.
– Guľometčík… Do kelu. Leo vráť sa späť.

Strohé pokrútenie hlavou bolo všetko, čo Leo uznal za vhodné. Benyho, kapitána, to vôbec veľmi nevytočilo a za guľomet poslal Martina, záložného člena posádky. On sa svojej úlohy chopil priam bravúrne a po pár výstreloch neostal po bombardéroch ani len dym.

– Vysadáme. Útočíme na pechotu.
– Musíme najprv zabiť nemeckých dôstojníkov, potom sa vojaci rozutekajú. – do bitevnej vravy sa opäť zapojil aj Leo. V rukách držal opakovaciu brokovnicu, s ktorou s občasnými prestávkami na nabíjanie neľútostne kosil nepriateľov.

Všetci ostatní vojaci boli ozbrojení tiež podľa svojho vkusu. Vo Filipových rukách sa skveli dva čerstvo vyleštené kolty. Beny rozsieval smrť v nemeckých radoch svojím ručným samopalom. Dávid skrytý v zákope neprestával strieľať z mínometu. Celej čate však kraľoval Martin, korý bez ohľadu na zloženie nepriateľských línií hrdo niesol na pleci protitankovú päsť.

– Už ich ostalo len dvesto.
– A vojakov je koľko?
– Aspoň milión, ale keď padne posledný dôstojník, všetci utečú.
– Už len päťdesiat.
– Ja na nich vypálim. Kryte sa.

Vzduchom zasvišťala ohromná rana. Martinom to trošku trhlo, no na jeho tvári sa objavil široký úsmev. Všetci nepriateľskí vojaci vrhali bezmocné pohľady na miesto, kde sa ešte pred chvíľou radili poslední dôstojníci. Zjavne tomu všetkému nechceli uveriť. Netrvalo dlho a všetci poslušne odpochodovali domov.

Skupina spojeneckých vojakov si sadla uprostred futbalového ihriska a vytiahli fľaše vody. Každý si doprial poriadny dúšok vody. V tomto horúcom počasí bolo naozaj dôležité veľa piť.

Po chvíli zaslúženého odpočinku šiesti vojaci vstali a vybrali sa svojou cestou. Možno budú hrať futbal, alebo pôjdu k potoku stavať hrádzu. Určite však nebudú zaháľať. Veď už o dve hodiny sa musia vrátiť k rodičom…

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

7 Responses to Vojnový ošiaľ

  1. Filthy Thoughts povedal:

    🙂 Ahaaa, to preto len to chabe ‚dokelu‘, mi to bolo divne.

    Zasa raz velmi pekne (len toto ozbrojeny vojaci… 😛 )

  2. Padrino povedal:

    Haha.(toto je obdivné haha, je to skor také Kchaha, prízvuk je na prvej slabike. Rozhodne to není haha, výsmevné haha) Po prečítaní som mal dobrý pocit, čo je asi najdôležitejšie. Dobré to je.

  3. filo povedal:

    čo ti na to povedať…
    (tri riadky superlatívov…)
    a na záver-kolty vo Filipových rukách…ja by som radšej bral tie sušienky…

  4. Gnaag povedal:

    Skvelý nápad filo…
    Politici, odhoďte zbrane. Vezmite do rúk sušienky, kávu alebo niečo, čo Vám naozaj chutí. Sadnite si za okrúhly stôl a v pohode si podebatujte o výsledkoch v ľahkej atletike.

    Ináč tie tri riadky superlatívov si si mohol odpustiť, lebo budem musieť prezradiť jednu veľmi nemilú vec… Toto nie je príbeh, toto je život.

  5. DaMage (ten v BA) povedal:

    To continue press Enter…

    Niekto sa skrýva za megalomániu, alebo za virtuálny svet hier? Nepozná fakty, alebo opisuje hru?

    Alebo je to jednoducho povedane Gnaag?

    😉

  6. Gnaag povedal:

    😀 Tak dobre som sa už dlho nezasmial. Únik od sveta ti nerobí dobre. Kedysi ti to išlo lepšie. Si vedľa Tony, skús ešte raz. Ak na tú pravú podstatu tohto príbehu neprídeš, vysvetlím v škole.

  7. Alisael povedal:

    Mne sa na tom aj tak najviac paci meno Leo…uzasne meno „thumbs up“…:-D.
    A kedze som len nedavno citala Na zapade nic noveho, tak mi to trosku pripomina… len v takom detskom prevedeni, a s dobrym koncom…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *