Povedz mi že my sme to
ticho v uzavretom
pári dlaní ktoré
nám nepatria
a ja ti uverím na
ulici otvorenej vetrom
vždy sme chceli byť in ale
sme naruby ak vôbec
existuje svet tak je v
nás ale kde sme my
v oblakoch dymu ktorý je
jedinou oblohou si šťastným číslom
ktoré nikdy nepadlo
píšem listy bez adresy
známku nalepím na malú červenú
skrinku , v ktorej mám priateľov a keď chcem
tak ich vyberiem
sedíš mi na krku, ruky ponorené
v mojej hlave vystrelíš na každého poštára
s čerstvými správami
všetky poštové holuby patria len
tebe
zapadáme do seba ako hrebene
do mokrých vlasov
a sme vždycky vo vani
a vždy sa chceme česať
stále ponárame hlavy
tvoje jazvy sú podpisom dokonalosti
milujem momenty keď (ti) násilím vnikám
do vedomia lebo viem že ma tam
čaká istá smrť (zatiaľ kľudne čakám na život v čakárni podvedomia, kam nevedú žiadne dvere,
na podlahe cítiť rámy okien)
tisícky ľudí si v tvojom lone práve kopú
hrob a mne sa sníva že do tmy
hádžem symbolickú hrudku
ale dobre viem že tam padám sám
pre mna rozhodne ano!!!
akurát včera sedím a myslím.. kedy ten feťák napíše ďalšiu vec.. a ešte hodím komentár na jednu jeho vec.. a dnes prídem a tu je ďalšia vecička, ktorá sa proste dobre číta.. ako fakt
Paráda. Tak toto má fakt všetko čo to má mať.
Vždy keď si po dlhom čase prečítam niečo od teba, tak začínam pochybovať o zmysle snahy ešte niečo písať.
h. g. xybal si mi zlato
Divozienka:vyspis sa so mnou?
h.g.: ale ja som panna, zoberes si to na zodpovednost???