…zajtra…

Nechcel tomu uveriť. Zdalo sa mu to nemožné. ‘Žeby mohol mať jeden človek až toľko nešťastia odrazu?’ Rozmýšľal a trel si skrehnuté ruky jednu o druhú. Z úst mu pritom vychádzali prúžky pary a omŕzal mu nos.

Jeseň sa skončila až príliš rýchlo. Nestihol zarobiť peniaze ani len na teplú perinu pre deti. Všetko, čo cez leto a jeseň tak usilovne šetril, sa akosi vytratilo. On tú zimu nejak vydrží, aj keby si mal od úst odtŕhať, len aby jeho rodina mala čo jesť. Najviac starostí mu robila jeho milovaná Lizy, ktorá nosila pod srdcom ďalšie dieťa.Miloval obe svoje deti
a aj toto tretie určite bude milovať, ale cítil sa ešte bezradnejšie. Ďalšie hladné ústa…
Bude treba viac jedla, viac prikrývok, viac dreva, aby sa dalo zakúriť. Na ceste sa spravil ľad a šmýkali sa mu topánky. Šiel pomaly aj napriek tomu, že studený vietor mu fúkal do tváre a štípali ho oči. ‘Pomaly ďalej zájdeš,’ povedal potichu, len tak sám pre seba a z úst mu opäť unikla biela para. Studené ruky si vložil pod pazuchy a pokračoval v ceste domov.

‘Ako to všetko zvládneme?’ Vedel, že mu nikto nepomôže. ‘Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže.’ Vzal sekeru a vykročil do neďalekého lesíka narúbať dreva, aby sa mali aspoň nad čím zohriať. Začal vytínať mladý stromček. Lístie z neho už dávno opadalo a vyzeral ako mŕtvy. Len keď doň zaťal sekeru, začala vytekať miazga, akoby strom plakal. Spolu s ním plakal aj on. A slzy sa menili na ľad, ktorý s tichým cinknutím dopadal na zamrznutú zem…

Pridané dňa od Alisael
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

3 odpovede na …zajtra…

  1. Padrino povedal:

    Páči sa mi to. Tá myšlienka je na môj vkus… dobré, oceňujem.

  2. ela povedal:

    fakt dobré 🙂
    odkedy si sa dala na prózu?

  3. Henry Gee povedal:

    Nechápem tie tri bodky.

    Asi to chce 3 vodky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *