Ženba kvitne v každom veku

Hľadanie skutočného šťastia a lásky na pozadí chamtivosti a pretvárky, ideály mladšej generácie v protiklade k ideálom tej staršej a poznanie, že zlé môže byť skutočne aj na niečo dobré. O tom aj o všeličom inom je nové predstavenie – Ženba na doskách Divadla Jonáša Záborského v Prešove.

V réžii Svetozára Sprušanského ožíva príbeh Ivana Podkolesina ako dôchodcu, ktorý si už viac-menej zvykol na život bez manželky a pri pomyslení na sobáš iba pohŕdavo krúti hlavou. No rozum káže jedno a srdce túži po inom. Presne to využije Ivanov prefíkaný synovec Kočkarev pri presviedčaní a urobí z Ivana nápadníka slečny Agáty – staršej panny, ktorej ani v pokročilom veku nie je myšlienka na sobáš cudzia. Z tej sa pomocou podrezaného jazyka dohadzovačky Ireny stáva objekt túžob nejedného „mládenca“ v meste. Irena spolu s Agátinou neterou Arinou usporiada pytačky, kde sa zbehnú skutočne rôznorodí nápadníci. Začínajú sa preteky o Agátinu ruku. Hoci je rozhodovanie spočiatku veľmi ťažké, nakoniec, samozrejme, zvíťazí skutočná láska… Alebo nie?

Vydarené predstavenie sa nanešťastie začína trošku chaotickou scénou. Hlavní hrdinovia Agáta a Ivan sa v nej divákovi predstavujú vo svojom domácom prostredí počas ich klasického ranného „rituálu“. Scénu trošku kazí paralelný pohyb oboch postáv na javisku, keď divák nevie, na koho sa má dívať skôr. Samotná scéna však tento svoj malý formálny nedostatok vyrovná stránkou obsahovou.

„Prešovská Ženba“ má hneď niekoľko výrazných plusov, ktoré ospravedlňujú a ďaleko predčia malé pokĺznutia. A síce „útulne“ riešenú scénu, v ktorej sa odohráva celý dej predstavenia. Tá (zobrazuje byty hlavných hrdinov) pôsobí trefne protipólovo a podčiarkuje ich charaktery. Ďalším pozitívom je nenásilná prítomnosť rýdzo prešovských prvkov. Dodávajú predstaveniu skoro až domácku atmosféru a pritom nepôsobia lacno. V neposlednom rade je Ženba plná skvelých hereckých výkonov predstaviteľov hlavných postáv (Kveta Stražanová, Jožo Stražan), postavy dohadzovačky (Ľudmila Dutková), no hlavne málo obsadzovaného Petra Lejka v úlohe Agátinho temperamentného nápadníka – bývalého námorníka Rečiča.

Klobúk dolu aj pred samotným režisérom, ktorý udržal „pestrofarebnosť“ predstavenia na uzde. Jeho verzia Ženby sa však výrazne odlišuje od Gogoľovho originálu. Svetozár Sprušanský pridal postávam „zopár“ rokov (napríklad Agáta má v pôvodnej verzii nie 72,ale 27 rokov) a celému predstaveniu spomienkový retro nádych, čím podporil komično hry a priblížil ju dnešnému divákovi.

Ženba v podaní „déjézetka“ poskytne výbornú zábavu, kvalitný umelecký zážitok a veľké myšlienky povedané jednoduchými slovami. Tak neseďte doma a до встречи в театре!

Pridané dňa od tilka
Tento obsah bol zaradený v Recenzie. Zálohujte si trvalý odkaz.

4 odpovede na Ženba kvitne v každom veku

  1. Padrino povedal:

    to preto si ma pýtala o preklad..

    🙂

  2. filo povedal:

    no pekne si to pozmenila:)

  3. karel povedal:

    Šumne si to napísala gazdiň

  4. Padrino povedal:

    No boli sme so školou na tú ženbu a poviem ti, že mne to také ružové nepripadalo. Myšlienku ten režisér podľa mňa zakryl nespočetným množstvom lacných pokusov o paródiu, ale tak to ani paródia nebola plnohodnotná. Proste to boli primitívne sexuálne narážky, plno púdovych vtipov, čo mi rozhodne neprišlo vtipné.
    Ja nemám nič proti veciam, ktoré sú sprosté, ale nech sú sprosté od začiatku do konca! Je to parodia a zrazu tu príde vážna scéna… No prosím ťa.
    Osobne sa mi najviac pačila scéna, kde ten jeho synovec „hral“ na saxofone. To bola scena, ako vyšita, proste parodia, ktora vie, že je parodia a nehanbi sa zato..

    Taktiež nechápem, čo máš na mysli tými hereckými výkonmi.. Agáta bola dobrá, uznávam. Ostatní boli priemerní, možno až na toho dôchodcu, ktorý mal absolutne najvýraznejšiu rolu. Toho, ktorý ledva dýchal a koktal:)

    Takže ja naozaj neviem čo sa ti na tom páčilo. Lebo ja ak som nato nepovedal „BLBOSŤ“ aspoň stokrat, tak potom ani raz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *