Zmysel života

Niekto klopal na dvere. Bol to Šaňoslav. Otvoril som ich a on vkročil dnu, zadychčaný.

„Piči, matky kurvy!“ zvolal „To sa tu kurva nedá nájsť krčma?“

„V tejto štvrti nie je žiadna krčma, Šani.“ povedal som mu.

„Ta na kerý matkin kokot tu žiješ, dopiče?“ opýtal sa ma, ale bolo to skôr zvolanie. Zadychčaný sa rozhliadal po mojom byte.

„Nemáš nič na pitie?“
„Mám vodu…“
„Iď dopiči, voda mi je na chuja. Nemáš chlast?“
„Nepijem Šani a ty to vieš.“

Šani sa na chvíľu zamyslel. Často to tak robil, že sa počas debaty uzavrel do svojeho sveta. Po chvíli však zvolal.

„Už viem čo spravíme.“
„Áno?“
„Musíme niekoho zabiť a ukradnúť mu peniaze.“

Záblesk v jeho očiach hovoril, že ON hovorí pravdu.

„Kurva Šani, nemôžeš niekoho zabiť preto, aby si mal peniaze na chlast.“

Šaňa bol ticho. Jeho zreničky sa nachádzali v krčoch. Po chvíli však našli centrálny bod- moju hlavu. Šani vytiahol zbraň a doslova mi VYJEBAL mozog z hlavy.
Keď zomriete, tak žijete naďalej, ale len ako váš mozog. A môj mozog bol teraz na dverách od kúpelne. Videl som ako mi Šani berie peniaze. A potom odchádza. Skurvetý alkoholik.

Pojebané muchy. KOKOTNÉ piče. Sú všade, absolútne všade. Kurva, sadajú na mňa, na oblečenie. Doktor mi povedal, aby som bral tabletky, ale tie mi nepomôžu, preto ich neberiem. Nič mi nepomôže.

Bol to len sen, ako ste to už mohli pochopiť. Bol som totiž narkoman, bral som toho veľa, kombinoval som to, kombinoval. Šani by mi v živote neublížil, ale tie muchy tu boli naozaj. Mal by som sa umyť, kurva, mal by som. A ešte by som mal ísť na cintorín pozrieť brata, robí ako hrobár.

Letmý pohľad na tabletky na poličke. Neberiem ich, lebo mi nepomôžu.

Vonku je tak krásne, slnko praží a ja sa modlím, aby som nedostal nejaké halucinácie. Nech sa nič nedeje, prosím. Cesta na cintorín je rýchla, letmá. Cesta po cintoríne je pomalá, akokeby som sa ani nehýbal. Je to vtipne, ale všetci ideme na cintorín… Na cintorín, alebo do krematória, niekto ide ku ľadu, všetci však ideme. Môj brat nemusí nikam chodiť. Býva na cintoríne a čaká kým sa ku nemu nasťahujem. A ak to s tými drogami neskončím, tak sa nasťahujem čoskoro.

Brat sa na mňa pozerá a pýta sa ma, či si nedám niečo na pitie. Ja, že áno, prečo nie. Prečo KURVA nie? Jedna z najhorších rečníckych otázok, aké existujú. Naozaj, takto to začína. Stojíte pred Bohom, vaší rodičia sa jebú a Boh sa vás pýta: „Nechceš žiť?“ a vy odpoviete „prečo nie?“ a tak to začína. Zoberiete si pôžičku, ktorú splácate celý život a je to tá pôžička, ktorú musíte splácať kurva pomaly. Ja som ju splácal rýchlo, preto rýchlo pôjdem preč. Čo je však preč, to neviem. Asi nejaká kokotina. Asi nejaký napiču svet. A možno aj lepší, čo ja viem.

Brat sa dožije vysokého veku. Žije zdravo a býva na cintoríne. Preto musí žiť dlho.

Pýtam sa ľudí… Prečo neberiete drogy? Ironická otázka, všetci odpovedajú… Ja neberiem drogy, prečo si myslíte, že ich beriem. A ja im nato hovorím, že som sa nepýtal „prečo berú“, ale „prečo neberú“ a oni vtedy hovoria „pojeb sa“. Smiešne.

Zároveň je mi na ľuďoch čudné to, že sa snažia pracovať. Pracujú celý život, v bankách, úradoch, firmách. Na čo? Ľudia majú rodiny, majú deti, ženy, milenky, psov, mačky, ponožky, trenky, posedenia v baroch atď. A ja mam drogy, narkotiká, omámne látky, lyžice, zapaľovače, fajky, striekačky. Ľudia sú zvláštni. Napríklad môj brat nie je. Pracuje na cintoríne a je mu fajn. Zakopáva ľudí. Občas niektorých vykope a debatuje sa s nimi. Najčastejšie nejaké mladé ženy, ktoré zomreli nedávno. S tými si to občas aj rozdá. Mŕtve ženy sú najlepšie. Môžeš sa im vystriekať do úst a nesťažujú sa, poslušne hltajú.

Práve preto brat bude žiť strašne dlho. Šuká mŕtvoly a baví sa s mŕtvolami. Tie ho neudajú polícii a jeho nikto neznásilni. Brat je proste super.

Ale ja to mám ťažké. Žijem v podnájme a musím platiť nájomné. Domáca je piča. Stará, chlpatá, piča. Neznášam ju. Vždy sa ma pýta prečo mam po izbe porozhadzované striekačky a jej vravím, že mám cukrovku. A tá piča je podozrievavá. Neverí mi. Viem, že ma raz udá, ale nedávam jej nato dôvod.

Doma je to rovnaké, ale mal by som vyhodiť tabletky. Nahromadili sa, lebo ich nejem. Doktor je kokot, jebem ho. A jebem všetkých. Neznášam kokotov ľudí. Odsudzujú, pohŕdajú. Nemôžem im ani povedať čo si o nich myslím. Neslušné, vravia. Nech sa pojebú, kokoti, pičusy, jebliny, chuje, jebovia. Celá skurvená Zem. Kurva!

Preto uvažujem a fetujem. Tieto slovičká sa rýmuju a nie náhodne.

Najväčší problém je uzavrieť text.

Uzavieram.

Pridané dňa od Padrino
Tento obsah bol zaradený v Experimento. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Padrino

"Building the future and keeping the past alive is the one and the same thing."

4 Responses to Zmysel života

  1. Divozienka povedal:

    dost balastna vypoved = sila vulgarizmov sa rapidne znizuje priamo umerne s dlzkou textu. nepodavas nic nove a to nic nove podavas v dlhej forme, ktora prakticky po par odsekoch omrzi = keby citatel neocakaval nejaky zvrat = alebo dejovu vec = co tu nenastava.
    je to zmixovane – charaktery nevykreslene – preskocnie zo zaciatku, od kvazi nastupu §saniho§ – k prvej osobe a zameranie sa na nu.
    prevzdusnena postava brata.
    uvahove prvky – striedajuce sa s dejom – nie su silne, spominane vulgarizmy v nich uz unavuju

  2. ludvik povedal:

    v zasade ist k ladu v najvacsich horucavach mi pride ako vykupenie…

  3. Zanelli povedal:

    „Keď zomriete, tak žijete naďalej, ale len ako váš mozog. “ -hláška storočia.

  4. Susicat povedal:

    jedna z nalepsich vecy od teba,vymak:)))

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *