Annirkaj – Ghetto k2 https://ghetto.k2city.eu Alternatíva. Umelecká tvorba -> Kultúra: udalosti. Literatúra: básne, poviedky, príbehy. Vizuálne umenie: maľba, kresba, grafika. Zvukvé umenie: podcast, hudba. Mon, 05 Jun 2006 12:22:02 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=5.8.9 „Zastavte svet. Chcem z neho vystúpiť.“ https://ghetto.k2city.eu/clanky/zastavte-svet-chcem-z-neho-vystupit/ https://ghetto.k2city.eu/clanky/zastavte-svet-chcem-z-neho-vystupit/#comments Sun, 04 Jun 2006 17:22:13 +0000 http://ghetto.k2city.eu/clanky/zastavte-svet-chcem-z-neho-vystupit/ Pokračovať v čítaní ]]> Neviem čím to je. Či je to tým otrasným počasím, z ktorého mám pocit že ešte aj obloha plače so mnou, alebo je katastrofálnym stretom všetkých hlúpych, nepríjemných, zbytočných a neriešiteľných problémov ktoré sa mi za poslené týždne nakopili a nezmenšújú sa. Raz za čas ako keby rezignujú, ale to len strategicky vyčkávajú a naberajú sily na nový útok. Už to nemôže trvať dlho a položí ma to. Už som totiž prekročila bod, kedy by sa to mohlo zlepšiť. V mojom prípade všetko môže zostať aké je, alebo sa zhoršiť. Tak čo? Balansovať nad priepasťou, alebo do nej proste skočiť a mať to za sebou?

Minule sme stáli s priateľom pred nemenovaným podnikom. Vonku samozrejme lialo, bol chladný večer a bol piatok (tým pádom kalsické koncotýždňové stavy, ktoré nemusím ani opisovať… Veď mladí sme len raz). Tak sme sa nejak nahaluzili na odpadkovú bedňu, ktorá stále ďalej. Vykonštruovali sme teóriu, že ona je východom z tohto sveta. Bola obyčajná, ošumelá, prázdna a zbytočná. Ako ja. Alebo hocikto iný v krutom stave rezignácie. „Zastavte svet. Chcem z neho vystúpiť.“ Ja tu už proste nechcem byť! Nechcem tu byť takto. Milujem život. Ale nemilujem život ako pasívny kolobeh, ktorý musíme prečkať. Ja ho milujem ako čas, ktorý nemôžem iba sucho prežiť, ale chcem ho žiť. Ale je to možné v tomto svete? Niekedy sa zdá že áno. Ale nie je to len irónia, klam, ktorý maskuje že v skutočnosti nás riadi niečo iné. Chcem veriť v silu jednotlivca. Ale čo zmôže oproti kolosálnemu „systému“? Slová duševnej sily, odvahy, nezlomnosti znejú pekne. Krajšia by však bola teória o východe. Proste nezvládam, neriešim, mám dosť, idem hľadať exit. Svet sa zastaví, ja si z neho pokojne vystúpim a on ide ďalej. A nič sa nezmení, všetko je tak ako má byť, nič nenaruší „normálnosť“ a systém.

]]>
https://ghetto.k2city.eu/clanky/zastavte-svet-chcem-z-neho-vystupit/feed/ 11
Fakt božská https://ghetto.k2city.eu/clanky/fakt-bozska/ https://ghetto.k2city.eu/clanky/fakt-bozska/#comments Fri, 14 Apr 2006 11:43:20 +0000 http://ghetto.k2city.eu/clanky/fakt-bozska/ Pokračovať v čítaní ]]> Minulý týždeň som nastúpila do autobusu. Klasicky fyzicky vyčerpaná a psychicky na dne som sa rozhliadla a zbadala voľné miesto veďľa starého pána. Tak som si prisadla a vybrala si z rupsaku knihu. Po chvíľke som sa zahĺbila do deja, keď sa odrazu vedľa mňa ozvalo: „Slečna, čo čítate?“

Keďže som naozaj nemala náladu na rozhovor, sucho som odvetila:“Knihu.“

Starček však po komunikácii prahol, keďže sa nedal znechutiť a pokračoval: „A od koho?“

Venovala som mu prázdny pohľad a odpovedala:“Charles Bukowski.“ Samozrejme, že nepoznal, takže som mu tak v skratke vysvetlila o koho ide. Zdalo sa, že už je spokojný a tak som sa zas začítala.

Keďže zdanie zvyčajne klame, aj náš rozhovor pokračoval, tentokrát ma však dorazil otázkou:“ Slečna, vy pijete colu?Lebo som si všimol, že v rupsaku máte fľašu“.
Začudovane som sa naňho pozrela a absolútne nechápala. „Áno.“
„To by ste nemali, lebo to má bublinky, tie vám zapchajú cievy a vybuchne vám mozog.“
Bola som dosť prekvapená absurditou danej situácie. A tak som len „vďačne“ odbvetila, že si budem dávať pozor.
On však bol neúnavný: „A pijete aj minerálku?“
„Pijem.“
„A veľa?“
„Tak normálne.“
„To nemožete, lebo to má bublinky, tie vám zapchajú cievy a vybuchne vám mozog.“ A potom začal vysvetľovať, že v centre mesta je nejaký tajný prameň vody, ktorá nie je taká škodlivá ako minerálky z obchodu a samozrejme nezabudol spomenúť ani ich „nekresťanskú cenu.“

To už som mala dosť. V hlave mi zúrivo blikal svetelný nápis „čože???“, ale rozhodla som sa, že mu nebudem kaziť deň. Tak som mu venovala milý úsmev a konečne sa naňho poriadne pozrela. To čom som zbadala ma fakt dojalo. Na hlave mal dostojne položenú šiltovku s nápisom „Budiš“. Fakt božská… irónia.

]]>
https://ghetto.k2city.eu/clanky/fakt-bozska/feed/ 2
a prave preto stracam https://ghetto.k2city.eu/clanky/a-prave-preto-stracam/ https://ghetto.k2city.eu/clanky/a-prave-preto-stracam/#comments Wed, 29 Mar 2006 20:43:36 +0000 http://ghetto.k2city.eu/clanky/a-prave-preto-stracam/ Pokračovať v čítaní ]]> Sme taky vzdialeni a predsa blizki,
ked nie sme spolu, rozdielni,
spolocne, rovnaki.
neviem to pochopit, uteka mi zmysel, myslienka, cit
snazim sa rozumiet prazdnote, zbytocnosti, apatii,
ale snaha niekedy nestaci.
co je teda potrebne?
laska?
ta vraj dokaze vsetko.
neviem? nexcem? nepoznam? necitim? neriesim?
prave naopak.
viem, xcem, poznam, citim, riesim, milujem. a prave preto stracam.

]]>
https://ghetto.k2city.eu/clanky/a-prave-preto-stracam/feed/ 8
natiahla ruku a odrazu sa dotkla hviezd… https://ghetto.k2city.eu/clanky/odrazu-sa-dotkla-hviezd/ https://ghetto.k2city.eu/clanky/odrazu-sa-dotkla-hviezd/#comments Wed, 22 Mar 2006 17:17:27 +0000 http://ghetto.k2city.eu/clanky/natiahla-ruku-a-odrazu-sa-dotkla-hviezd/ Pokračovať v čítaní ]]> Vracala sa domov. Domov? Nevedela, či sa to dá tak nazvať. Cestujúci v autobuse spali. Spali všetci okrem nej. Už niekoľko hodín pozerala z okna a sledovala ako snehové vločky pokrývajú zem. Ako padajú z tmavej oblohy a pomaly sa rozplývajú. Nemyslela na nič. Nechcela na nič myslieť. Cítila len neurčitú stiesnenosť a možno aj tichú bolesť. Po 2 rokoch bude opäť s rodinou a priateľom. Čas, v tomto veku predsa len príliš silný a zdĺhavý ich úplne nerozdelil. Boli v kontakte, ale ona cítila, že to už nebude ako predtým. Že to už nikdy nebude ako predtým. Niečo sa v nej zmenilo. Tie 2 roky štúdia a práce v zahraničí boli skvelé. Nové zážitky, ľudia, ale nejako cítila, že jej život to dostatočne nenaplnilo. Nebola až tak jedinečná ako hrdinky väčšiny príbehov, jednoducho si ten pocit zbytočnosti len viac uvedomovala. Možno aj vsugerovala. Chcela kráčať po oblakoch, chcela sa dotýkať hviezd.

Autobusová stanica. Vystúpila a zbadala ho. Takmer sa nezmenil. Úprimné oči na ňu hľadeli spod trocha sedliackej čiapky. Plecia mal celé zasnežené ako ju vyčkával pred stanicou.
Začal sa život ako predtým, starí kamaráti a známi. Staré problémy a radosti. Vedela však, že k nim až tak nepatrí. Nie preto, že bola niečím nadradená, bola len iná. Mala svoj vlastný svet, vlastné predstavy. Keď sa mala s niekým stretnúť v meste, sedávala pod jej obľúbeným stromom a čakala. Vytvárala si tam svoje príbehy, svoj krajší a lepší svet. S priateľom sa rozišli, to čo k sebe cítili už nebola láska. Iba určitý druh zotrvačnosti. Raz poobede si sadla pod ten strom a v hlave sa jej mihali rôzne výjavy. Vo vrecku mala pripravenú žiletku. Keď sa zotmelo a uvidela hviezdy na čistej jarnej oblohe, jej oči sa naplnili slzami a stekali jej po lícach, keď jej zo žíl tiekla krv. Ľahla si do trávy a cítila voľnosť. Ležala a z jej tela unikal život. Natiahla ruku a odrazu sa dotkla hviezd. Už ju nič nebolelo, nič netrápilo. Kráčala po oblakoch.

]]>
https://ghetto.k2city.eu/clanky/odrazu-sa-dotkla-hviezd/feed/ 5
Stratené sny a ideály https://ghetto.k2city.eu/clanky/stratene-sny-a-idealy/ https://ghetto.k2city.eu/clanky/stratene-sny-a-idealy/#comments Sat, 18 Mar 2006 15:14:54 +0000 http://ghetto.k2city.eu/clanky/stratene-sny-a-idealy/ Pokračovať v čítaní ]]> Sedela na tej párty sama, len so svojím výstrihom. Dlho pozerala do zrkadla oproti na svoj odraz. Bol to pekný odraz, ale už nie tak ako niekedy. Nevyžarovalo z neho to fluidum, energia. Bola len prázdnou skrinkou, z ktorej náplň už vyprchala. Jej kamaráti sa bavili a aj ona chcela byť ako oni. Smiať sa, neriešiť, proste žiť a nielen sa na život pozerať. Prečo sa však všetko zmenilo? Čo sposobilo, že sa zmenila ona? Láska, ktorú si nevážila? Bolesť, ktorú sposobila? Sklamania, ktoré ju potopili? Ľudia, ktorým verila a nemala veriť? Neviem. A najhoršie na tom bolo, že mala celý život pred sebou a teraz už stratené sny a ideály.

„Přecpávame jen si kapsy
sny a ideály
toužice vzlétnout do oblak.

A pak to bylo to první
co jsme vyhodili abychom se
alespoň hnuli z místa.“

]]>
https://ghetto.k2city.eu/clanky/stratene-sny-a-idealy/feed/ 2