KAtiKa – Ghetto k2 https://ghetto.k2city.eu Alternatíva. Umelecká tvorba -> Kultúra: udalosti. Literatúra: básne, poviedky, príbehy. Vizuálne umenie: maľba, kresba, grafika. Zvukvé umenie: podcast, hudba. Wed, 28 Nov 2007 20:17:28 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=5.8.9 Nehybne.. https://ghetto.k2city.eu/clanky/nehybne/ https://ghetto.k2city.eu/clanky/nehybne/#comments Wed, 28 Nov 2007 20:17:28 +0000 http://ghetto.k2city.eu/clanky/nehybne/ Pokračovať v čítaní ]]> Stála tam bez slova
studená kovová
stála a čakala na nič.

Stála a hľadela
hľadala priateľa
búdku od záchranných staníc.

Stála a myslela
že svet si neželá
vidieť ho aj spoza hraníc.

Stála len na chvíľu
dýchala nasilu
chytala vzduch do dlaní.

Ľahla si na cestu
čakala nevestu
života čo ju tak ranil.

Ostala bez mena
mŕtvolne kamenná
pod zemou bez ďalších prianí..

]]>
https://ghetto.k2city.eu/clanky/nehybne/feed/ 2
Slávikov koniec.. https://ghetto.k2city.eu/clanky/slavikov-koniec/ https://ghetto.k2city.eu/clanky/slavikov-koniec/#comments Mon, 11 Jun 2007 18:44:13 +0000 http://ghetto.k2city.eu/clanky/slavikov-koniec/ Pokračovať v čítaní ]]> Občas žiaľ ma zalieva,
smrť mi oči kolí.
Smrť slávika čo spieval
proti svojej vôli.

Na konári sedával,
drôtom obkľúčený.
Ako duša meravá
vo svojom skľúčení.

Dotyk ruky na drôte,
sloboda sa črtá.
Dusiaca sa duša však
voľnosť neprivíta.

Neskoro sa vzchopila
chladná ľudská ruka.
Slávika už zabila,
duša trpí v mukách.

]]>
https://ghetto.k2city.eu/clanky/slavikov-koniec/feed/ 9
Bez názvu.. https://ghetto.k2city.eu/clanky/bez-nazvu-2/ https://ghetto.k2city.eu/clanky/bez-nazvu-2/#comments Sat, 02 Jun 2007 11:25:31 +0000 http://ghetto.k2city.eu/clanky/bez-nazvu-2/ Pokračovať v čítaní ]]> Ľahký vánok prešiel pootvoreným oknom. Cez závesy prenikali teplé lúče prvého júnového slnka. Poslovia svetla, ktosi by povedal, dopadali na tmavý dom na rohu ulice. Cez otvorené okno prenikol tenký lúč. Pomaly odkrýval tvár pokrytú vráskami. Ostré črty, ktoré rysovali jej výraz, sa prelínali do hlbokých hnedých očí. Už nevyzerali také šťastné ako kedysi, vyhasol z nich akýkoľvek náznak svetla. Možno to bolo spôsobené tým, že tu nebola ona, možno len zažili príliš veľa smútku…

Sedel… Už tri dni sedel nad zožltnutým kusom papiera… Pero v jeho ruke vyzeralo, akoby ho držal už večnosť. A pritom prešli len tri dni. Už tri dni sa pokúšal napísať pár viet. A predsa sa to zdalo nemožné. Len pár ťahov pera znamenajúcich jednoduché prepáč. Vždy sa roztriasol pri myšlienke naň. Zdalo sa mu priťažké ho napísať. Mal pocit, že v tejto chvíli stráca akýkoľvek zmysel, že všetko stráca zmysel. Už ani nepostrehol plynutie času. Len pravidelný zvuk neďalekých zvonov kostolnej veže ho upozornil na realitu. Zdal sa však až príliš pokojný, takmer ako telo bez duše. Nevnímavý, vyhýbajúci sa akýmkoľvek ľudským potrebám. Už ani nevychádzal z domu.

Susedia si všimli, že čosi nie je v poriadku, no boli takí zaneprázdnení uvažovaním o svojich zdanlivo neprekonateľných problémoch, že myšlienka na druhých im preletela hlavou bez uvažovania nad jej zmyslom. Myšlienky sa stávali prepychom času, ktorého bolo až veľmi málo. Možno by stačilo na chvíľu nechať ho plynúť, len tak. Všetko by sa na chvíľu stávalo relatívne. Až príliš pekná predstava na to, aby sa stala skutočnosťou. Práve preto si uvedomoval, že jediný spôsob,ako zbaviť sa večného nepokoja v jeho duši je položiť ju na papier. Nevedel, že to bude až také ťažké. Už obetoval  takmer tri dni svojho života; pre niekoho sú len okamihom, pre iných večnosťou…

Stratil už toľko nádeje. Už ani nedúfal, aj tak to nebude mať zmysel. Príliš neskoro na zmenenie akéhokoľvek osudu – jeho, jej… Koľko vecí si uvedomíme až príliš neskoro. Stačilo by pár sekúnd, pár odbití tikajúcich hodiniek, a všetko by mohlo byť inak, keby… Vedel, že vo vnútri ho to zožieralo, cítil, ako sa po kúskoch bezmocnosť predierala jeho dušou. Pomaly víťazila nad zdanlivo neporaziteľným protivníkom. Zdvihol hlavu a pomaly sa postavil zo stoličky. Jeho stuhnuté nohy si len ťažko zvykali na váhu jeho tela. Spravil pár pomalých krokov, neistých, zbytočných. Nohy kráčajúce bez cieľa blúdili po kašmírovom koberci jeho pracovne.

Takmer s fanatickým pohľadom si prezeral nábytok v izbe, lampu, fotky… Vynárali sa v ňom spomienky. Záblesky minulosti pospájané do nejasných súvislostí. Koľko toho zabudol, zdalo sa to priam až neuveriteľné. Jeho nohy ho priviedli k stoličke, opäť. Opäť kolobeh troch dní. A možno nie, možno dokáže nájsť ten správny spôsob na sebavyjadrenie. Až príliš veľa beznádeje predierajúcej sa medzi myšlienkami.

Čas bežal a on stále hľadel na ten istý kus papiera. Zdalo sa mu to desivé, ako sa nič nemení. Všetko akokeby už videl. Ten istý kus papiera, pero v jeho ruke, ktorá sa pomaly pohybovala smerom ku papieru. Stačilo by prvé slovo, písmeno, myšlienka znamenajúca vzkriesenie. Tak veľmi sa snažil. Bol na to však až príliš slabý. Pocítil, ako mu mráz prešiel po chrbte, akoby sa ho dotkla ona. Snažil sa odohnať ten pocit, no bol oveľa silnejšie ako on. Načiahol ruku a ponoril sa do noci…

            Nastalo nové ráno, nový deň. Ľudia sa opäť náhlili s egoistickými myšlienkami na svoje problémy. Opäť nevšímajúc si starý dom na rohu ulice. Aj v ňom nastalo ráno. Lúče znova prenikli oknom a osvetlili stôl. Ležalo na ňom pero. Až nápadne otvorené, aj keď ho už nedržala jeho chladná ruka. Zožltnutý papier sa stále povaľoval obďaleč, no on už tu nebol. Jediné, čo za sebou zanechal bol odkaz na papieri. Možno slovo znamenajúce úľavu, možno zbabelý útek pred realitou. Ďalšie víťazstvo zúfalstva. Nevadí…

]]>
https://ghetto.k2city.eu/clanky/bez-nazvu-2/feed/ 6
Slovo či mlčanie.. https://ghetto.k2city.eu/clanky/slovo-ci-mlcanie/ https://ghetto.k2city.eu/clanky/slovo-ci-mlcanie/#comments Tue, 22 May 2007 19:44:50 +0000 http://ghetto.k2city.eu/clanky/slovo-ci-mlcanie/ Pokračovať v čítaní ]]> Stojím tu sama
o nič sa nestarám.
Nič netrápi ma,
zdanlivý sebaklam.

Duša sa derie
na povrch bez zmyslu.
Bez duše neviem
či slová nezmiznú.

Hranicou ticha
prechádzam na hrane.
Voľbou je slovo?
Či nemou ostanem.

Kľukatou cestou
hľadám si ten svoj svet.
Putujem bez slov
do sveta slov a viet.

Vrcholné pády,
zdanlivé zlyhania.
Všemocné rady,
plné očakávania.

Víťazné bitky,
potupné sklamania.
Život je krátky,
tak žime bez mlčania.

]]>
https://ghetto.k2city.eu/clanky/slovo-ci-mlcanie/feed/ 8
Najhoršie je.. https://ghetto.k2city.eu/clanky/najhorsie-je/ https://ghetto.k2city.eu/clanky/najhorsie-je/#comments Wed, 16 May 2007 21:15:15 +0000 http://ghetto.k2city.eu/clanky/najhorsie-je/ Pokračovať v čítaní ]]> Rozbiť si priateľstvo..

Ako? Kde? Kedy? Prečo?… Prečo?… Prečo… už aj slová sa zahalili do tmy. Iba prázdna ozvena výdychu ľudskej duše nesie sa priestorom… Slová prázdne, bez zvuku, bez zmyslu , bez odpovede… Načo? Už niet toho kto by ich vypočul. Ostali len štyri steny, holé a chladné.

Fajn… Poviem si… Opäť som niečo pokazila. Opäť rovnaké chyby takmer periodicky sa opakujúce. Vnútorné chyby, žiadne chybičky krásy. Chyby s obrovskými následkami. Na mňa, na iných, na pohľad na svet, na raňajšie slnko, na všetko. Ešte aj tie monotónne večery pri pohľade z môjho okna vyzerajú akosi inak ako bežne, také bez života. Iba prežívajúce domy a stromy. Žiadna radosť či nadšenie, len dýchať a nechať čas nech si koná. Nech si smrť príde po nás. Aj tak už pre nás nik neostal. Posledný plamienok nádeje, posledná ruka ťahajúca nás z priepasti samoty sa stratila. Vybledla myšlienka na ňu rovnako rýchlo ako vyblednú farby obrazov, o ktoré sa nik nestará. Rovnako ako vybledne priateľstvo medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa sebe vzďaľujú až za neprekonateľnú bariéru poznania sa.

Akoby to aj príroda vycítila. Blesky šľahajú, spustilo sa grandiózne hranie dažďových kvapiek na rímsy domov. Zase sa agrárnici potešia. Oni, no nik iný. Tá monotónnosť kvapiek stekajúcich po drevenom okne, záblesky elektrónov svietiacich v blesku, predstavenie našej atmosféry. Jednoduchá fyzika. Snažiac sa zachytiť jediný dôkaz búrky vyberám foťák. Blesky sa akosi stratili. Už aj tie prestali byť mojimi priateľmi. Ktovie či niekedy boli… Či vôbec niekedy niekto bol… skutočný, verný, oddaný. Bola som vôbec ja?… To už asi nikto nezistí. Som totiž padajúcou v priepasti samoty…

]]>
https://ghetto.k2city.eu/clanky/najhorsie-je/feed/ 4