Ulica plná ľudí.
Smiešne hlasy
a zvláštne myšlienky.
Ulica plná ľudí.
Padám. V hlbinách
tvojich očí
sa vidím ako
v krištáľových zrkadlách.
Čas zastal. Hodiny
prestali tykať,
ostali sme len
my dvaja. My.
Sme jeden a predsa dvaja.
Sme blízko
a aj tak ďaleko.
Sme len my. Ty a ja.
A keď sa zobudím,
svet začne bežať ďalej.
Zvláštne myšlienky.
Ulica plná ľudí.
Padám… To poznám.
Nádherná báseň
hodinky vacsinou tikaju s makkym i .-)
inac je to uplne uzasne, ako skoro vsetky tvoje veci… fakt dost dobre, klobuk dole…
heh no to bolo davno napisane ked som este nepoznala gramatiku…tak sa ospravedlnujem:P a dakujem za comment;)