…a odhodil ho…

Bol dusný podvečer, ale ON sa aj tak rozhodol ísť. Vedel, že ho tam nečaká nič dobré. Mal to na pamäti odkedy mu to ONI povedali. Všetci ostatní sa mu smiali, pretože on jediný ICH nebral vážne.

Po pár krokoch narazil na trafiku. Chcel sa trochu upokojiť, a preto vytiahol poloprázdnu peňaženku. Šiel ďalej. V rukách mal najnovšie číslo nejakého lacného bulváru. Nikdy nič také nečítal, ale tento deň bol nezvyčajný. Na obálke bola fotka skupiny ľudí z nejakej pochybnej súťaže. Nalistoval príslušnú stranu, no ani samotný článok nemal nijakú zvláštnu výpovednú hodnotu.

„Už len päť minút,“ pomyslel si. Zrazu sa z oblohy začali spúšťať chladné kvapky. Vyzeralo to na dosť nepríjemný dážď, ktorý však už všetci očakávali. Veď už vyše mesiaca nepršalo. Zrýchlil krok. Nechcel zmoknúť. Na odvahe by mu to určite nepridalo. Do takéhoto počasia ani nebol dostatočne oblečený. Už len päťsto metrov…

Dážď sa stále zhusťoval. Bol už skoro tam, keď sa mu zrazu do cesty postavil človek. Žiaden zvláštny zjav, ktorý sa mu do rúk snažil vtisnúť nejaký časopis. Najprv si spomenul na charitu a snažil sa od neho dostať čo najskôr preč, keď ho zrazu upútal časopis. Bol naozaj čudný. Na obálke nebola fotka, len nejaká čudesná koláž. „Dobre,“ vykĺzlo z neho, „čo zaň chcete?“ No záhadný muž mu na jeho počudovanie podal časopis do rúk a bez slova odkráčal.

Spočiatku zostal zarazene stáť, ale to netrvalo dlho. Pozrel sa na to, čo mu ostalo v rukách. Otvoril novozískaný časopis a zahĺbil sa do jeho obsahu. Čítal bez prestania celé dve hodiny. Zabudol dokonca aj na dážď, ktorý mu stekal po celom tele.

Až teraz si uvedomil, že vo vrecku kabáta má stále bulvár, ktorý kúpil po ceste. Vzal ho do rúk a s pohŕdavým pohľadom si ho obzrel. Zrak mu však padol na neďalekú smetnú bedňu. Urobil pár krokov a bez výčitiek svedomia ho odhodil. Po jeho novom zážitku už nebude čítať nič iné ako časopis, ktorý stále držal v rukách. Na jeho obálke boli len dve slová: „GHETTO K2“. Bolo to však dosť…

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

7 Responses to …a odhodil ho…

  1. Robinho povedal:

    Zdravičko Mateji!
    Veľmi zaujímavý príbeh s hlbšou pointou-dúfam, že váš časopis bude stáť aj za to, ako si ho opísal. Veľa šťastia. Zdar

  2. b. povedal:

    „Čítal bez prestania celé dve hodiny“…to to bude také hrubé alebo ten chlap tak pomaly číta?:)

  3. divozienka povedal:

    uxvatny zaver;]najprf som si myslela ze ten clovek bol od svedkov jehovovyx a ten xalan lahko ovplyvnitelny;]]]

  4. lexikologická poznámka povedal:

    novotvar- „SMETNÁ BEDŇA“
    to sa zapíše do histórie

  5. annirkaj povedal:

    🙂 skvely zaver.

  6. Gnaag povedal:

    Vďaka za všetky pochvaly aj kritiku ľudia. (smetná bedňa :D).

  7. lucccia povedal:

    tomu vravim haluz…fakt

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *