Či v prostred srdca úzkosti
ma bolebruch trápi,
že na pravé poludnie matka
syna pred kata si tlačí.
Či môže rukou v kľude
tomu človeku mávať,
čo učil sa len
kliať a nehanebne brávať.
Či strach mi myseľ
znovu raz neopantá
v deň, keď pod úderom anjel
dole bralom padá.
Či nemal by v slzách
som zvierať svoju tvár,
veď pri mojom stole sedí
klamár, zbeh i vrah.
paci sa mi tvoja basen.pa