Epitaf

Až slnko výjde v lete
a v zime nasneží,
ja poviem: „Veď to viete.“
na miernom nábreží
a zdochnem.

Kol hrobu zopár známych
ja ležím uprostred,
kamarát v radoch zadných
na dobré nespomne.
Načo aj?

Nad rakvou kňaz aj s krížom
do neba vychváli
sedemsto mojich hriechov,
čo ruky spáchali
i pero.

Prečo by niekde sama
i žienka nestála,
potupe svojho blázna
sa ticho nesmiala?
Jasná hra!

V momente medzi strofami
len postavím sa z truhly,
zaplačem horko nad nami
a ľahnem naspäť smutný.
Ako vždy.

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

5 odpovedí na Epitaf

  1. biron povedal:

    vies ze hej?!
    nejak mi sedi!;)pekna!

  2. Gnaag povedal:

    Vďaka, som rád, že môj epitaf už teraz žne úspechy 😀

  3. zinc ointment povedal:

    krasne to je… taky realisticky pohlad na skutocnost

  4. ifik povedal:

    to je teda cool!ale fakt mas dobre idey

  5. Gnaag povedal:

    Tak ja som naozaj spokojný, keď sú reakcia pozitívne. No je ich tak málo, až sa bojím, že tí, čo mali pocit horší, radšej ani nekomentovali. Ešte neumieram, keď sa budem chystať, tak to nedám vedieť epitafom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *