Až slnko výjde v lete
a v zime nasneží,
ja poviem: „Veď to viete.“
na miernom nábreží
a zdochnem.
Kol hrobu zopár známych
ja ležím uprostred,
kamarát v radoch zadných
na dobré nespomne.
Načo aj?
Nad rakvou kňaz aj s krížom
do neba vychváli
sedemsto mojich hriechov,
čo ruky spáchali
i pero.
Prečo by niekde sama
i žienka nestála,
potupe svojho blázna
sa ticho nesmiala?
Jasná hra!
V momente medzi strofami
len postavím sa z truhly,
zaplačem horko nad nami
a ľahnem naspäť smutný.
Ako vždy.
vies ze hej?!
nejak mi sedi!;)pekna!
Vďaka, som rád, že môj epitaf už teraz žne úspechy 😀
krasne to je… taky realisticky pohlad na skutocnost
to je teda cool!ale fakt mas dobre idey
Tak ja som naozaj spokojný, keď sú reakcia pozitívne. No je ich tak málo, až sa bojím, že tí, čo mali pocit horší, radšej ani nekomentovali. Ešte neumieram, keď sa budem chystať, tak to nedám vedieť epitafom.