Keď padne zore večera,
slnko padá v spánok,
pomyslím si na Teba
láska mojich lások.
Chcem ti hviezdy k nohám zniesť
Lebo si to zaslúži
krása vačná, nežná lesť
tela tvojich zákutí.
Každá čiastka môjho tela
tíško šepce, tíško stená,
že si skvelá- preskvelá…
…i pre bohov jedinečná.
Viem, že niesom ideál.
Jeden z tých, čo patria ti
Hoc v svete bych všetko mal
chcem len teba naveky.
Aj keď možno iba blúznim
a nebude to pravda snáď
ruží stovky ja ti kúpim
len usmej sa na mňa ešte raz.
ak by tato basen mala byt niekomu venovana tak asi nie je moc vhodne ju komentovat, resp. kritizovat…
Ale no budem akoze je to tu na serveri…
Tema klasicka.. problem klasicky.. Mas tam nejake chybycky co sa tyka pravopisu, co mne osobne vadi. (Word podciarkuje tusim 😉 ) Celkom sa mi ale paci ta basen, su tam veci klasicke, ale pekne napisane.. i ked su tam rozne chybycky…
Ak si to rozinterpretujem tak ten subjekt asi tuzi po nejakej dievcine, resp. jej usmeve.. co je fajn (i ked usmev neskor nestaci.. 😀 vlastna skusenost) no.. a potom ak je to tak, tak sa mi nepaci to privlastnvoanie: mojej.. kedze nie je.. ale to je len moja interpetacia 🙂 .
A ten koniec mi pripada tak, ze si ho uz len tak nejak tazko dopisal.. hlavne to – len usmej sa na mna este raz… blbo sa to pocuva, ked si to nahlas precitam 🙂
(biron nebud tvrdy.. 😀 )
jak tvrdy?:)
nene ako suhlasim s tebou ze vec taka klasicka…
kazdopadne vela zacinajucich autorov takto pise resp takto zacina…takze nejak rozoberat to nebudem lebo aj take pocity ako hore prezentoval autor aj mna samotneho doviedli z casti k poezii…
skor ohladom toho zaveru-tak ako napisal hodpotkany-odflaknuty…akoby si uz nevedel pokracovat alebo to nejako rozvit nejaky nadhlad alebo co ukazat skratka to vizera tak ze to co si chcel povedat si uz povedal predtym len si si uvedomoval ze tomu nieco chyba ze ten text este nieco chce…tak si z mojho pohladu rychlo zbuchal zaver…
(tiez som to robil…teraz skor mam problem ze mam skor zaver ako zaciatok:)) )