Mŕtvola

Nevidím. Niečo mi zakrylo oči, bohvie, čo to bolo,
je mi však jasné, že to už nezmením, že som naveky slepý.

V poslednej dobe sa často zamýšľam nad američanmi,
rozmýšľam, či ich nenávidim, alebo milujem, ale
viem, že keď som prvýkrat počul The Doors, tak
som onemel a pár minút nevedel pohnúť srdcom.
A doteraz nechápem, ako mohol vôbec niekto niečo také
vymyslieť, myslím na 60s, 70s a niekedy aj na 50s,
niekedy ľutujem, že som sa nenarodil do tej doby,
že som nenávštivil san francisKo, kde bolo tsunami kyseliny,
meskalínu, a iných, ktorí pomreli hneď ako sa narodili, ale
aj tak žili večne. A tí američania, tí, z Liverpoolu, tí Beatles,
to je niečo neopísateľne. Je to proste nejaký fenomén,
nejaká neopisateľná situácia, ktorá je proste dobou šialených
rodičov, ktoré porodili šialené deti, ktoré porodili šialené vnúčata.
Všetci boli bratia a sestry, gény sa dojebali a hitlerova čistá rasa
zlyhala.

Nevidím. Nevidím, lebo ma oslepuje reklama, ale v tej slepote
vidím. Proste niečo zvláštne, v Rusku kvas vytláča kolu, čo ma teší,
najmá keď ľudia jedia kolu s hotdogom a mne chýba tá brooklynska atmoška,
hoci mám rád ruskú atmosféru, ktorá je tiež super a tak myslím,
kurva, aké by to bolo byť v ruskej štvrti v brooklyne, kde podávaju
pirožky s mäsom z texasu, alebo kvas z amerického chleba, alebo kolu
s kvasom a vodkou, alebo nejaký iný mix.
Ruská step pripomína nevadu, je tam tiež horúco, akurát mi tam chýba
kasino, hoci keď sa prejdem hociakým mestečkom počas noci, tak
mám pocit, že som vo vegase, som teda vo vegase?

A mám pocit, že nevládzem dýchať, je tu tak veľa aut,
tak veľa aut, ginsbergova slnečnica je však navyknutá,
nový druh slnečnice, ktorá miesto vody čerpá dym z komínov.
Mám rád rána nad ulicami, pozerám z balkóna, vidím MAX,
Gnaag je však najebaný, ja nie, mne sa páči, veľa obchodov, veľa,
veľa, veľa, zasa zmes kultúr, ani už neviem akých.
Proste krásne, ale stále ma to vracia ku 60s.

A už začínam zaspávať. Ešte zavolám erikovi a poviem mu,
že ho počkám zajtra, keď príde za mnou.
Zemina na mojej hlave, počujem zvuky lopaty, ktorá zakopáva,
nevidím, nedýcham, ešte však myslím, prípomina mi to scénku z
kill billa 2, nemám však baterku, takže je to horšie.
Pomaly prestávam myslieť a zomieram.

Pridané dňa od Padrino
Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Padrino

"Building the future and keeping the past alive is the one and the same thing."

Jedna odpoveď na Mŕtvola

  1. Gnaag povedal:

    Až na ten posledný odstavec to je celkom príjemné

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *