Maršujúc spolu so zeleným plukom,
začerním zeleň krvou pečene.
Škrípot zbraní je mojou hymnou,
ľudské schránky bez orgánu lásky
– pospolitosť moja večná.
Maršujúc spolu po krajine tiel,
zasadíme my strom krvi,
kde rieka z púdov bude miazgou,
a odtrhnuté ruky, vlajkou vejúcou.
Bez citu, bez jednoty,
prebijeme blanu Panne Márii,
a pod slnečným svitom,
novej krvi,
hlasivky trhajúc zaspievame…
…paľbu kanonád.
skôr manifest anarchizmu…
no, uz viem co je ‚saurva‘;]teda kto
hm hm najprv ma zaujalo slovko ‚marsujuc‘ je dost nezvycajne
a je tam vela vela silnyx slov
ale celkovo to nezanexalo asi taky dojem aky malo t.j. pocit ja nevem hrozy alebo takeho temna trosku
mozno preto ze je to take abstraktne, neviem
a ako vieš aký dojem to malo vyvolať?
mas pravdu;] neviem;]
ale poxybujem ze to malo byt vtipne napr;]
každý vníma veci ináč.. pre niekoho to možno vtipne nebolo… potom si možno jediní pre koho to bolo vtipne… 🙂
„Ak chcete do človeka vniknúť a nazrieť mu do duše, neskúmajte, ako mlčí, alebo ako hovorí, alebo ako plače, ba ani to nie, ako blčí tými najvznešenejšími ideami, radšej sa mu prizrite, keď sa smeje..“
Dostojevskij
divož: ;]
a.s.:jooj si ma poriadne precitaj;]prave ze to nebolo vtipne…
padrino:ja sa smejem strasne vraj, nekontrolujem, nahlas a na roznyx veciax;] co z toho vyplyva?:D