vyznanie

venujem E

za jeden zo zakázaných večerov, na ktoré nikdy nezabudnem.

včera našiel som tieň v Tvojom tieni

bez dotyku a dychu

bol som s Tebou

a svet bol celý uletený

…bude…

pokým držím v rukách

svoj hriech

a zároveň svoju pýchu

./Lea

Pridané dňa 30. 1. 2009 od Lea
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

Gnaag povedal:

3. 2. 2009 o 1:25

Je to síce zjavne značne súkromná báseň, ale celkom sa mi páči. Prinútila ma prečítať si to asi 20x, aby som pochopil každé jedno slovo, všetky významové odchylky. Nenašiel som nič, čo by mi prekážalo a dokonca aj po toľkom čítaní dookola ostala báseň sčasti nepochopená. Všetko čo som napísal bol kompliment, teraz by to mal niekto vyvážiť, lebo ti to stúpne do hlavy 😉
filfi foc povedal:

9. 5. 2009 o 21:48

mna napada len tolko, ze chcem byt zas taka mlada

ach

je to velmi pekne napisane