Zdanie

„Lístok na IC-čko do Kysaku.“ podal pokladničke peniaze a vzal si svoj lístok. Dal si načas, pomaly sa prešiel k nástupišťu. Našiel svoj vagón a nastúpil. Chvíľu z okna sledoval dav ľudí na stanici valiacich sa do a z hlavného mesta. O chvíľu nato vzdiaľujúce sa mesto.

„Mami, a koľko je hodín?“ ozval sa detský hlások spolusediacej.
„Tri štvrte na tri. O chvíľu tam budeme.“
„A ako sa volá to mesto vonku?“
„Ružomberok.“

…nechcem ho takto vidieť… Prečo? Snáď si to len namýšľam. Ona mi nechýba. Nie nepočul som jej hlas, iba sa mi to zdalo.

Radšej sa šiel prejsť na chodbu, von z kupé. Polovedome zamieril k fajčiarskemu vozňu. Cigareta na uvoľnenie padne celkom vhod. Vo fajčiarskom vozni bolo nečakane prázdno. Po chrbte mu prebehli zimomriavky. Ani nevedel prečo. No od myšlienky zafajčiť si ho to neodradilo. Vytiahol cigaretu, škrtol zapaľovačom. No ani stopy po ohni.

…čo s ním je?… Prestaň. Nechcem ťa počuť. Snáď nie som blázon. Možno som dostal úpal z toho slnka. Určite som dostal úpal. Radšej sa vrátim do kupé.

Vlak zastal. Prestupná stanica Kysak. Staničné hodiny ukazujú 3 poobede. Jeho myšlienky sú čoraz chaotickejšie. Veď len pred hodinou bol v Bratislave. Začala sa mu točiť hlava. Neznáme tváre ľudí sa menili na známe. Začal blúzniť.

…zúboženého, pomäteného…

Po chvíli sa prebudil. Nad ním stál staničný ochrankár.
„Už je vám lepšie?“
„Áno.“

…hypotézy… myslím si, že… vníma… skutočnosť…

Musel si zapáliť ďalšiu. Tie hlasy, to sú naňho priveľa. Pofajčieval cigaretu, siahol do vrecka po mobil. Vytočil číslo a čakal. Žiadna odpoveď.

„Nechcem ho takto vidieť,“ so slzami v očiach sa ozvala jeho priateľka, keby som trpela na miesto neho ja. „Zúboženého, pomäteného.“ Chvíľu ticho plakala.
„Hovoril som vám, že pohľad naňho vás rozruší.“
„Čo s ním je?“
„Nachádza sa vo veľmi zvláštnom stave, zatiaľ sú to všetko iba hypotézy. Myslím si, že sa prebudil do sna a vníma ho ako skutočnosť.“

Ján sa strhol. Už nepočul hlasy. Počul zabuchnutie dverami. Ktoré nikde v okolí neboli.

…a boha uväznili v blázninci…

Pridané dňa od DaMage
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O DaMage

Zrodený v ghette, beznádej v nádeji, snaha prežiť, žiť. Utiecť pred osudom, poraziť ho. Zaujímam sa o grafiku, písanie a vlastne všetky formy výtvarného umenia. Zvyčajne píšem pochmurne a trocha suchšie (podľa slov niektorých ľudí). Písať som začínal na stránke damage.blog.sk kde sa ešte dajú nájsť moje staršie články. V poslednej dobe ma upútali: Trainspotting, Stoparov sprievodca galaxiou, ďalej tvorba Franza Kafku a mnohé iné.

Jedna odpoveď na Zdanie

  1. Gnaag povedal:

    Myšlienka a pointa je veľmi pekná, len ten experiment pre experiment asi treba dotiahnuť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *