a ja som bezzuby boh

vyzeralo to akoby
som zacinala plesniviet a v ranach
sa mi drzala srien, ovijala okraj mojho malicka
– zaciatok ciar na dlani bol drobny a nevyrazny
je to zubna pasta
ten svet, ktory si vytvaram
.
po zostarnuti
biely a suchy
trusi sa zo stien domu, ktory volne pokracuje
do neba a jeho anteny su vtaky stojace prisne nad nim.
nemaju usta
.
ani vtaky
ani ja

Pridané dňa od divozienka
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *