Žil raz jeden zajko, volal sa Zajko, vo svojej útulnej nore uprostred šťastnej zelenej lúky. Mal pekný pokojný život, no niečo ho stále trápilo. Všetci naokolo stále hovorili o nejakej LÁSKE. „Láska… Láska, tá ťa celého pohltí, naplní ťa zvláštnym pocitom a zmení celý tvoj život“, tvrdili všetci.
Nášho Zajka veľmi trápilo, že ešte nenašiel tú lásku. A tak, jedného dňa, keď sa jeho kamatáti zasa rozplývali nad láskou, Zajko sa rozhodol, že ju pôjde hľadať do sveta. Zbalil si na cestu tri mrkvičky, sedem púpav, rozlúčil sa s kamarátmi, mamkou, ockom a súrodencami a vydal sa do sveta hľadať lásku.
Zajko putoval dlho-predlho, no stále ani len netušil, kde má lásku hľadať. Až raz ku večeru, keď sa už slnko chystalo spať, vyčerpaný Zajko došiel k moru.
Zajko nikdy predtým more nevidel. Bolo veľké, ligotavé a mocné. Zajko bol užasnutý. Nevedel, čo povedať, nevedel, čo si myslieť. Chcel sa k tej nádhere dostať čím bližšie.
„Je to… Je to zvláštne. Aké príjemne teplé. Celého ma to pohlcuje… Zvláštne. Páni, toto musí byť tá láska…“
Na druhý deň ráno more vyvrhlo strakaté telíčko zajka Zajka. Našiel svoju lásku, ktorú tak dlho hľadal…
🙂 niet, čo povedať… Jedno z najlepších diel, čo som na ghette čítal. Má to niečo, čo mám rád.
Tuším ti ta choroba prospieva:-P
hm,koniec pekny…takato tema sa casto opisuje,ale nepaci sa mi to…to je ako ked sa malym detom snazite vysvetlit podstatu tehotenstva a s tym spojeny sex…
akokeby si male deti stále mysleli, že ich priniesol nejaký vták… no v podstate aj priniesol, ale to je jedno…
ved hej. chceloa som to tak infantilne, ved tak su predsa bajky vacsinou pisane, nie?
Mne sa to paci.
Na takychto baladickych veciach je podla mna hodne povsimnutia to, ze sa neda povedat, ze hlavny hrdina ostal nestastny. (Isteze sa neda ani tvrdit opak.)
Čo sa týka spracovania sa mi to naozaj veľmi páči. Proste úlet nad všetky úlety. Ale myšlienka. Pričastá.
THUMBS UP