Bez názvu..

Ľahký vánok prešiel pootvoreným oknom. Cez závesy prenikali teplé lúče prvého júnového slnka. Poslovia svetla, ktosi by povedal, dopadali na tmavý dom na rohu ulice. Cez otvorené okno prenikol tenký lúč. Pomaly odkrýval tvár pokrytú vráskami. Ostré črty, ktoré rysovali jej výraz, sa prelínali do hlbokých hnedých očí. Už nevyzerali také šťastné ako kedysi, vyhasol z nich akýkoľvek náznak svetla. Možno to bolo spôsobené tým, že tu nebola ona, možno len zažili príliš veľa smútku…

Sedel… Už tri dni sedel nad zožltnutým kusom papiera… Pero v jeho ruke vyzeralo, akoby ho držal už večnosť. A pritom prešli len tri dni. Už tri dni sa pokúšal napísať pár viet. A predsa sa to zdalo nemožné. Len pár ťahov pera znamenajúcich jednoduché prepáč. Vždy sa roztriasol pri myšlienke naň. Zdalo sa mu priťažké ho napísať. Mal pocit, že v tejto chvíli stráca akýkoľvek zmysel, že všetko stráca zmysel. Už ani nepostrehol plynutie času. Len pravidelný zvuk neďalekých zvonov kostolnej veže ho upozornil na realitu. Zdal sa však až príliš pokojný, takmer ako telo bez duše. Nevnímavý, vyhýbajúci sa akýmkoľvek ľudským potrebám. Už ani nevychádzal z domu.

Susedia si všimli, že čosi nie je v poriadku, no boli takí zaneprázdnení uvažovaním o svojich zdanlivo neprekonateľných problémoch, že myšlienka na druhých im preletela hlavou bez uvažovania nad jej zmyslom. Myšlienky sa stávali prepychom času, ktorého bolo až veľmi málo. Možno by stačilo na chvíľu nechať ho plynúť, len tak. Všetko by sa na chvíľu stávalo relatívne. Až príliš pekná predstava na to, aby sa stala skutočnosťou. Práve preto si uvedomoval, že jediný spôsob,ako zbaviť sa večného nepokoja v jeho duši je položiť ju na papier. Nevedel, že to bude až také ťažké. Už obetoval  takmer tri dni svojho života; pre niekoho sú len okamihom, pre iných večnosťou…

Stratil už toľko nádeje. Už ani nedúfal, aj tak to nebude mať zmysel. Príliš neskoro na zmenenie akéhokoľvek osudu – jeho, jej… Koľko vecí si uvedomíme až príliš neskoro. Stačilo by pár sekúnd, pár odbití tikajúcich hodiniek, a všetko by mohlo byť inak, keby… Vedel, že vo vnútri ho to zožieralo, cítil, ako sa po kúskoch bezmocnosť predierala jeho dušou. Pomaly víťazila nad zdanlivo neporaziteľným protivníkom. Zdvihol hlavu a pomaly sa postavil zo stoličky. Jeho stuhnuté nohy si len ťažko zvykali na váhu jeho tela. Spravil pár pomalých krokov, neistých, zbytočných. Nohy kráčajúce bez cieľa blúdili po kašmírovom koberci jeho pracovne.

Takmer s fanatickým pohľadom si prezeral nábytok v izbe, lampu, fotky… Vynárali sa v ňom spomienky. Záblesky minulosti pospájané do nejasných súvislostí. Koľko toho zabudol, zdalo sa to priam až neuveriteľné. Jeho nohy ho priviedli k stoličke, opäť. Opäť kolobeh troch dní. A možno nie, možno dokáže nájsť ten správny spôsob na sebavyjadrenie. Až príliš veľa beznádeje predierajúcej sa medzi myšlienkami.

Čas bežal a on stále hľadel na ten istý kus papiera. Zdalo sa mu to desivé, ako sa nič nemení. Všetko akokeby už videl. Ten istý kus papiera, pero v jeho ruke, ktorá sa pomaly pohybovala smerom ku papieru. Stačilo by prvé slovo, písmeno, myšlienka znamenajúca vzkriesenie. Tak veľmi sa snažil. Bol na to však až príliš slabý. Pocítil, ako mu mráz prešiel po chrbte, akoby sa ho dotkla ona. Snažil sa odohnať ten pocit, no bol oveľa silnejšie ako on. Načiahol ruku a ponoril sa do noci…

            Nastalo nové ráno, nový deň. Ľudia sa opäť náhlili s egoistickými myšlienkami na svoje problémy. Opäť nevšímajúc si starý dom na rohu ulice. Aj v ňom nastalo ráno. Lúče znova prenikli oknom a osvetlili stôl. Ležalo na ňom pero. Až nápadne otvorené, aj keď ho už nedržala jeho chladná ruka. Zožltnutý papier sa stále povaľoval obďaleč, no on už tu nebol. Jediné, čo za sebou zanechal bol odkaz na papieri. Možno slovo znamenajúce úľavu, možno zbabelý útek pred realitou. Ďalšie víťazstvo zúfalstva. Nevadí…

Pridané dňa od KAtiKa
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O KAtiKa

Zacalo sa to wsetko w Presowe..jedneho krasneho letneho dna som prisla na tento swet..a tak nejako klasicky to pokracowalo..:) A..teraz som tu..a snazim sa tworit.. hadam to aj niekto oceni..;)

6 odpovedí na Bez názvu..

  1. divozienka povedal:

    na mna prilis ‘obkecane’
    tu myslienku alebo zmysel musim hladat dost namahavo lebo sa straca v mnozstve neurcityx viet
    mohlo by to byt udernejsie a hustejsie
    napr prvy odstavec na mna posobil suxo tym ze jednotlive vety boli jednoduxe a az na zaver sa tam zaclenilo suvetie.
    mozno viac rozclenit, priama rec alebo aspon nejaky vnutorny monolog. prip konkretne mena
    hm nazvala by som to cele takou ‘hmlou’

  2. Gnaag povedal:

    Súhlasím, a určite to rozodsekovať.

  3. zinc ointment povedal:

    strasne sa tym brzdi dynamika…a pointa nie je dobre oblozena vetami

  4. divozienka povedal:

    sendvic;]strasne vela peciva a mizive percento naplne;]

  5. KAtiKa povedal:

    Dakujem za kritiku..Aj to raz musi prist..myslim ako tu negatiwnu..
    Hadam si z toho aj nieco zoberiem..:)
    Aj ked po prawde trebalo by to weru prepracowat..

  6. divozienka povedal:

    ne ne vec co uz mas neprepracuvavaj;]a ani ni co prepracovavani nepis na verejnost;]
    len jednoduxo pis dalsie veci;]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *