Blbosť

Krásna interpretácia blbosti.
Samodeštrukčnej schopnosti.

Motyka vystrelila,
trafená hus zagágala.
Že nie?
Len podíď bližšie a
pozri sa lepšie.

Stále nič?
Svedomie ma bičuje tak,
ja už radšej idem.
Utekám do lesov.
Niekde tam do kopcov.

NIEKOĽKO HODÍN PRED TÝM:

Posledný sused na našej chodbe,
pardon,
už iba na mojej chodbe sa
odstrelil.
Počul som to.
Napriek hudbe.

Zostal som sám.
Koľko vodovodov,
koľko rastlín,
zopár záchodov a
jeden rám
(bez obrazu),
zostalo osamote?

No a po takomto samodeštrukčnom,
masovom rachote,
keďže sused nebol prvý,
prišla jar.
Napriek veľkému očakávaniu,
neprišla s ňou žiadna
ľudská tvár.