čaj

Na stole stál obrovský oranžový ruksak. Spadol. Zdvihla hlavu a zašepkala na prvý pohľad niečo veľmi vulgárne. Ľahko sa postavila, odsunula spred seba papier a zťažka postavila batoh na pôvodné miesto.
Bolo ráno, nikde nikoho, len osamelá postava sa skláňala nad čistým listom papiera a hrýzla modré atramentové pero. Nostalgia ako sviňa to pero, vedľa hučal počítač a z reprákov revala muzika typu zahlušenia susedmi.

Ruksak zas spadol na zem, možno to spôsobili zvukové vibrácie, možno jednoducho to bol osud…vygúľala sa z neho termoska s niečim horúcim. So stoickým pokojom sa pozerala, ako sa na podlahu vylieva aromatický zelený čaj. Potom sa obzrela za hodinami a o trochu nervóznejšie sa sklonila naspäť k papieru.
Prstami zašpinenými od atramentu si unaveno pošúchala oči a zahrabla si do vlasov. Začala písať rýchlym nepravidelným písmom, potom sa odhodlane postavila a odišla do kúpeľne. Nikdy nemala rada dlhé vlasy. Pustila hlasnejšie muziku, songu „Catarsia“ a pomaly odstrihávala prameň za prameňom.

„Odchádzam, pretože ubližujem. Ničím ľudí okolo seba, nedávam im nič, len beriem ich silu, ich lásku. Udieram ich do citlivých miest, sajem životnú energiu. Možno ma milujú, ale ja si to neviem vážiť, nechcem komplikovať ich život a môj život…“

Vrátila sa späť do izby, termosku rýchlo odložila na poličku a náhlivo zapla popruhy. Pero si schovala do vrecka starých džínsov a zas pozrela na hodinky. Stisla pery, vyhodila si ruksak na plece a zabuchla dvere celou silou.

Prievan sa chvíľu hral s myšlienkou nechať všetko ležať, ale sprostý osud, na ktorý nikdy neverila, mu dal lekciu.
List papiera sa vznášal k zemi, až pristál vo vynikajúcom 2 krát fermentovanom zelenom čaji.
Zospodu sa ozvalo búchanie, z reprákov revala tvrdá muzika a rozbitá termoska sa leskla v lúčoch vychádzajúceho slnka.

“ ...preto idem preč, nech viac neničím, čo sa nedá napraviť. Ak si priateľ, vieš, kde ma nájdeš. Ak som ti zlomila srdce, nehľadaj ma, lámať sa dá stále na menšie kúsky. Vrátim sa jedine ak…“

Atramentové pero, nostalgia ako sviňa.

Pridané dňa od divozienka
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

3 Responses to čaj

  1. Gnaag povedal:

    Veruže neskutočne depresívne. S takýmito náladami treba niečo robiť. Odchod znie pekne. Ale určite nie navždy. Práve to môže raniť.

  2. divozienka povedal:

    heh depresivne…to neni depresivne…
    ja som vazne odxadzala a zaroven toto pisala…vratila som sa a najlepsie je ze kamos mi povedalz enic nerobim a ze som cista dusa…a to toto necital;]

  3. DusaN. povedal:

    Nadhera divozienka.Naozaj neskutocne krasne vyjadreny pritomny okamih, ktory si prave zila.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *