Spomalený medikopter

je to úžasné
to bol len tabak
cítim sa krásne
ja malý chrobák

kráčam si svetom
modrým jak more
sadnem na betón
do šľaka móóóre.

už som jak pIVO
padam a padam
krv tečie divo
nohu si hľadám

neni tam ani tu
krv stále tečie
hlavu mám dutú
čas sa mi vlečie

čakám kým príde
tá záchranná čata
noha sa mi zíde
kričím šak rata!

kedy už dojde
ten medikopter známy
keď Rex príde
kričím joj mamy!

Pomaly umieram
vidím už len tmu
bože šak dožívam
a moje posledné MÚ:)))

Pridané dňa od Lennelka
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

7 odpovedí na Spomalený medikopter

  1. lennelka povedal:

    toto som nacmarala v roku 2004 na hodine dejepisu 🙂

  2. Gnaag povedal:

    je to pekné, také optimistickejšie ako celý zvyšok Ghetta. Ináč s kým máš dejepis? 🙂

  3. filo povedal:

    tak krásne jednoduché…

  4. lennelka povedal:

    hehe… optimickejsie asi preto ,ze ja som cisto jasny optimista … 🙂 … a uz si nepamatam kto ma ucil, kedze sa to casto meni 🙂 ved je to vcelku jedno :)))

  5. divozienka povedal:

    hehe.to je jedno s kym ale musela to byt riadna nuda;]a durechova to nebola urcite pri nej take daco bez sance;]

  6. lennelka povedal:

    divozienka , veruze durechova to nebola 🙂 …..

  7. no comment povedal:

    ja viem kto nas ucil…uplne ta chapem, vtedy sa ani nic ine robit nedalo:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *