je to úžasné
to bol len tabak
cítim sa krásne
ja malý chrobák
kráčam si svetom
modrým jak more
sadnem na betón
do šľaka móóóre.
už som jak pIVO
padam a padam
krv tečie divo
nohu si hľadám
neni tam ani tu
krv stále tečie
hlavu mám dutú
čas sa mi vlečie
čakám kým príde
tá záchranná čata
noha sa mi zíde
kričím šak rata!
kedy už dojde
ten medikopter známy
keď Rex príde
kričím joj mamy!
Pomaly umieram
vidím už len tmu
bože šak dožívam
a moje posledné MÚ:)))
toto som nacmarala v roku 2004 na hodine dejepisu 🙂
je to pekné, také optimistickejšie ako celý zvyšok Ghetta. Ináč s kým máš dejepis? 🙂
tak krásne jednoduché…
hehe… optimickejsie asi preto ,ze ja som cisto jasny optimista … 🙂 … a uz si nepamatam kto ma ucil, kedze sa to casto meni 🙂 ved je to vcelku jedno :)))
hehe.to je jedno s kym ale musela to byt riadna nuda;]a durechova to nebola urcite pri nej take daco bez sance;]
divozienka , veruze durechova to nebola 🙂 …..
ja viem kto nas ucil…uplne ta chapem, vtedy sa ani nic ine robit nedalo:)