Záblesk obyčajnej hviezdy

Sedel na rímse vysokej budovy pár metrov od busty neznámeho človeka. Už tretí deň nič nejedol. Nemyslel. Snažil sa medzi náhliacim sa davom ľudí pod sebou nájsť vystriehnuť ďalšie sústo. Hlavy všetkých sa otáčali smerom k neďalekej prázdnej lavičke. Dusil sa pod ňou holub. Kôrka chleba, ktorá ho mala zasýtiť mu práve vysávala posledné zbytky síl. Okoloidúcich tento pohľad príjemne osviežil, vytrhol ich z pondelňajšieho stereotypu. Nikomu však vôbec nenapadlo mu nejako pomôcť.

Holub priletel bližšie k buste. Jeho vytrvalý sok sa práve udusil v poslednom kŕči. Potešil sa. Konečne sa mu opäť dostane priestoru na ulici. Nikto mu už nebude brániť v jeho šťastí. Zostávalo už len tak málo. Iba nájsť akýkoľvek zdroj potravy.

Svit poludňajšieho slnka sa mu zvláštne zablysol v očiach. Na chvíľu nevidel vôbec nič. Nezbadal ani kúsok sladkého pečiva, ktorý sa skĺzol nešikovnému chodcovi prechádzajúcemu po ceste. Omrvinky sa rozutekali po ceste, žiadnu z nich však vták čakajúci na streche nezazrel. Už o ne aj tak nemal záujem. Bol očarený novozískaným pocitom. Nepoznané potešenie, ktoré mu ihneď zahnalo hlad.

Ulica sa pomaly vyprázdňovala. Už piaty deň nič nejedol. Slnko ho uchvacovalo. Cez deň stále hľadel jeho smerom, v noci očakával jeho oslňujúci jas. Nič iné ho nezaujímalo.

Vypadlo mu už pár pierok, nohy sa mu podlamovali. Už nemal síl ani na to, aby otvoril oči. Naučil sa však slnko cítiť. Pohrával sa s pocitom, ako mu neviditeľné lúče slnka hladia boľavé miesta. Zvlášť mal rád, keď mu svetlo vchádzalo do najhlbších rán. Na hlad už dávno zabudol.

Slnko znova vyšlo. Neporušené, ako vždy. Nedbalo si posvietilo na svet. Svoj zrak namierilo na rozľahlé oceány. Modrá farba bola celkom príjemná na pohľad. Prevaľujúca sa masa vody vyzerala tak búrlivo a pokojne zároveň. Z úst sa mu vydral vzdych uspokojenia. Zbežne prebehlo pohľadom po zvyšku planéty. Nič ho nerozrušilo. Ani jeho lúčmi vybielená kostra holuba. Bola tam predsa odjakživa.

„Mohlo to dopadnúť inak?“ Takáto otázka sa znenazdajky zjavila v náhodnom bode mesta. Ako sa ale na svete ocitla, tak sa aj v horúčave dňa bez rozlúčky vyparila. Záblesk jedinej ohromujúco jasnej hviezdy všetko pokazil.