láskykvet

som malá
– pod takým tým oblúkom
z rečí o deťoch
ktoré sú fakt šťastné z vecí ako
kolobežka
– zároveň malá keď použijem klišé detí
a kolobežky
taká nevýrazná ako panna so žiarou v očiach pred mestskou fontánou
a vraj chlapi po tridsiatke
vedia že je panna
cítia to ako zaslinení psi
– tak ten oblúk má jeden kameň
navrchu
zhora sa ho prstom dotýka akože boh
a zospodu ja vyplazeným jazykom
keď sa snažím
byť väčšia
nemyslieť na deti
a ten šuter držať strašne silno
aby sa mi nezrutilo
to
.
naivná predstava o
genitívnych metaforách