Veľkí chlapci predsa neplačú
Myslia si všetci
No tie zvláštne kvapky vody
sa aj tak raz dovlečú
Nikdy viac do tej istej rieky nevstúpiš
Myslia si všetci
No zase prejde istý čas
a znova tam opäť byť musíš
Klin sa klinom vybíja
Vravia mi všetci
No tentoraz sa voľky-nevoľky
dosť hlboko upína
Radšej milovať a stratiť, ako nemilovať vôbec
Vravia mi všetci
Áno áno máte pravdu
Len keby nebol stále ten istý trpký koniec
Ja vôbec nie som taká, ako si myslíš
Vravia mi všetky
No ja mám srdce svoje
A cítim asi viac ako ty ku mne cítiš
Veď veľkí chlapci predsa neplačú
Myslia si všetci
Zatvoria oči, sklopia jej fotku
Vidia jej úsmev a predsa raz začnú
Obsah by sa aj celkom dal. V prevední mi dosť vadí použitý rytmus. Neviem, či to bol zámer, alebo to proste len tak vyšlo, že to dosť evokuje rap. Ako tak pozerám, tak to zrejme zámer nebol. Spočiatku to vyzerá, že áno, no ku koncu sa aj tento náznak cielenosti stráca. Rytmicky to je dosť rozbité. Ak sa držíš rýmu, mal by si dávať pozor na rytmus.