Metafora myšlienky,
metafora osudu,
metafora spomienky,
metafora zo studu.
V diaľke sa črtá.
Pokračovať v čítaní
Lopata. A pri nej jama.
Jama. A pri nej lopata.
Jama bez tela.
Hrob bez náhrobku.
Pokračovať v čítaní
Slnko jej nepríjemne svietilo do očí a gumené podrážky topánok sa vbárali do teplého asfaltu. Cez plece mala prehodenú kabelku a v nej bežné veci – peňaženku, kľúče a mobil. A ešte vreckovky. Často mávala nádchu. V ruke držala knihu v koženej väzbe. Posledný darček od otca. Dostala ho na narodeniny predtým, než odišiel. To bolo pred piatimi rokmi, a doteraz ju neprečítala. Pokračovať v čítaní
„Vieš čo je speedball?“ ozval sa pán 1.
„No jasné, každy vie, čo je speedball…“ povedal pán 2 a pokračoval.“…je to zmes kokaínu a heroínu…inač povedane, je to skurvená bomba.“
Pokračovať v čítaní
Chladný vietor jej fúkal do sýtočervených vlasov. Lampy na ulici sa pomaly začali rozsvecovať. V tomto okamžiku sa začínal jej deň. Pokračovať v čítaní
Ulica plná neznámych ľudí. Bežný deň uprostred stovky iných. Nič zvláštne sa nedialo. Človek by povedal, že v takýto deň sa nič nezvyčajného neudeje. Pokračovať v čítaní
Otvoril som oči. Zobudil som sa, ale i tak sníval. Snívam stále. Celý život. Môj život je celý o snoch. Bol celý o snoch, až po jeden deň. Dovtedy som nemal sny. Žil som snami. Pokračovať v čítaní
padla tma
padla z veľkej výšky
až zo siedmeho poschodia
zo siedmeho neba
na asfaltový chodník Pokračovať v čítaní
kúpil si ma
nie, nekúpil, daroval
s trochu prižmúreným pohľadom
akoby ukázal prstom – poď Pokračovať v čítaní
Včera večer skoro ráno
na brehu slanosladkej rieky
si smutnooké dievča
presýpalo piesok z dlane do dlane
darovalo si čas Pokračovať v čítaní