Ako sa (ne)stať báznom?

Život je len ilúziou. Myšlienky vraha sú milosrdné. Smrť je stále oslávená a rozpad nežne krásny. Takéto kacírske myšlienky sa mi preháňajú hlavou často. Som normálny?

 

Všetko je relatívne. Poznanie skutočnosti sa dá rozdeliť do viacerých etáp. Jára Cimrman zakladal poznanie sveta zásadne na sto percentnom omyle. Z omylu radom implikácii elegantne dokázal, že v podstate nič nevieme, a síce negáciou našich vedomostí vieme všetko. Táto na prvé počutie komplikovaná teória má s praxou omnoho viac spoločného ako by sme si mohli myslieť. Problém je iba v tej záverečnej negácii. Často na ňu už nezostáva čas a my, celkom spokojní s tým, že nič nevieme, povzbudení myšlienkou kto nič nevie nič nerobí a kto nič nerobí nič nepokazí robíme všetko naopak. Platíme dane, vozíme deti do školy, pracujeme od rána do noci a v noci spíme spánkom spravodlivých a žijeme v omyle.

 

Nemám v pláne niekoho odhovárať od platenia daní. Bol by som isto označený za buriča a anarchistu. Nemám v pláne odhovárať od podpory mládeže pri výpravách za výchovno-vzdelávacím procesom; veď budúcnosť je práve v ich rukách. Dokonca nemám v pláne zbrojiť proti šľachetnej práci ktorú spoločnosť propaguje v radoch nezamestnaných. A búriť sa proti spánku- to by bola proste somarina.

 

Všetky tieto aktivity spojené so životom sú vo svojej podstate dobré a spoločnosti, ktorá žije v omyle prínosné. Prečo v omyle? Použijem príklad dokonalého omylu, s ktorým sme podľa všetkého spokojný, a síce euroval. Každý človek má vlastnú predstavivosť, ktorá má určité hranice. Viem si predstaviť obyčajné auto. Dokonca si s menšími ťažkosťami viem predstaviť aj sumu ktorú také auto stojí. Možno niektorý z vás už takú kôpku eur v živote videli a stavím sa, že je to príjemný pohľad. Neviem koľko je na svete tých naozaj bohatých ľudí, no jedno viem isto- národné, alebo európske hospodárstvo určite nemá na srdci ani jeden z nich. My, bežní smrteľníci sme odkázaní na Hollywoodske detektívky s kufríkmi napchanými falošnými bankovkami, ktoré aj tak nakoniec únosca nikdy neuvidí. Preto akékoľvek riešenie zahŕňajúce objem peňazí väčší ako je potrebný na prevádzku súkromného tryskáča, alebo 40 metrovej jachty nemôže byť objektívne správne. O státisícoch eur má predstavu každý. O miliónoch, či miliardách nikto. Preto na riešenie svetovej ekonomickej situácie nestačí byť obyčajným sedliakom so súkromným lietadlom. Ba dokonca ani ekonómom. Túto úlohu by som prenechal výlučne teoretickým kvantovým fyzikom. Len táto hŕstka ľudí môže mať reálnu predstavu o miliardách. Teraz nechcem žiadneho z nich uraziť, skôr naopak, keďže len oni sú dostatočne „šialení“ na skúmanie vecí tak malých, že skoro nedokážeme dokázať ich existenciu. A presne tam, medzi leptóny, mezóny, bozóny a fotóny, do sveta kvarkov a antivkarkov môžeme zaradiť aj milióny, či miliardy ktoré sa otáčajú v eurozóne. Presne ako fotón ani milión eur nikdy nikto nevidel, no na každého zasvietilo slniečko keď odchádzal poobede z práce s výplatou vo vrecku. Sú tu. Len netušíme čo s nimi. Ako ich využiť efektívne. Fotónov je priveľa. Miliónov zas pramálo. Schyľuje sa to k ďalšej šialenej strane teoretických kvantových fyzikov, ktorá by vonkoncom nebola taká šialená keby sme konečne znegovali naše vedomosti vymanili sa z omylu.

 

Dúfam, že neskončím na pranieri pre túto politickú reklamu neperspektívnej politickej strany, ktorá sa o váš hlas v marcových voľbách určite uchádzať nebude. Tento príklad som chcel použiť ako demonštráciu našej, vašej i mojej nevedomosti zjavného omylu, v ktorom žijeme. A jednoduché veci pripadajú tak zložito.

 

Život je len ilúziou. Myšlienky vraha sú milosrdné. Smrť je stále oslávená a rozpad nežne krásny. Takéto kacírske myšlienky sa mi preháňajú hlavou často. Často kupujem kvety. Najradšej jedinú červenú ružičku, neozdobenú, bez stužky, zabalenú iba v papieri. Tetušky v kvetinárstve ma už poznajú. Plný radosti ju doma vložím do vázy a teším sa večer, na moment kedy ju dám žene ktorú milujem. Odpočítavam minúty a hľadím na zomierajúci kvet. Je nádherný. No jeho životná sila je už len ilúziou. Čo keby zostal ďalej rásť? Čo keby dospel a odkvitol? To sa už nedozviem. Záhradník ho totiž predurčil na väčšie veci. Preťal jeho byľ v nádeji, že tak mu dá dôležitejšie poslanie. A milosrdne ho ukladá do vázy v kvetinárstve. Slnko padá za obzor. Obliekam si čerstvo vyžehlenú košeľu a nohavice farby vanilkového pudingu. Ruža ma zo stolíka nemo pozoruje a aj ju opantáva jemné vzrušenie. Energia letného večera pôsobí na všetky naše bunky rovnako slávnostne. K milej to nemám vôbec ďaleko. Čakám ju pred jej domom a premýšľam čo bude mať dnes večer asi na sebe. V ruke stískam kvet ktorý čaká na svoj okamih. Už ide. Tmavé jemne vlnité vlasy jej splývajú na plecia a hnedé oči sú dokonalým doplnkom jej úsmevu. Úplne zabúdam zisťovať, čo má vlastne na sebe. Je mi to jedno. Vítame sa bozkom, do ucha jej šepnem, že je nádherná a do rúk jej vtisnem ružu. A kto to už videl dá mi isto za pravdu, že niet krajšieho úsmevu ako na perách ženy, ktorá dostala kvety. Predsa je na tom niečo ironické. Fatálny omyl? Kdeže. Kvet ktorý zomiera, no prináša radosť je krásnou i bolestnou metaforou. Dáva nám príklad a motivuje nás, aby sme sa aj my dokázali obetovať pre svojho blížneho. Kto z nás dokáže skutočne nezištne pomáhať, alebo nebodaj trpieť pre druhého? A jednoduché veci nám pripadajú tak zložito.

 

Nie som stoik. Milujem prírodu a obzvlášť hory. Človek sa v nich v momente zmenší spolu so svojimi problémami a splynie s kľukatým skalnatým chodníčkom a kosodrevinou okolo. Na miestach kde sa neďaleký vodopád triešti o skaly a šum vetra sa miesi s hukotom vody. Tam sa dá skutočne premýšľať o hodnotách. Načerpať novú energiu a dospieť k správnym rozhodnutiam. Je to skvelý pocit keď sa z vás z ničoho nič stane kvantový fyzik. V momente pochopíte hodnotu miliónov. Miliónov fotónov ktoré vás zohrievajú. Miliónov atómov ktoré vás vytvárajú a keď nastane noc miliónov hviezd na nebi. A jednoduché veci sú zrazu také krásne.

Pridané dňa od Zanelli
Tento obsah bol zaradený v Úvahy. Zálohujte si trvalý odkaz.

3 Responses to Ako sa (ne)stať báznom?

  1. Padrino povedal:

    myslim si, ze o milionoch nevedia poriadne ani vedci… a o miliardach ani nehovorim…

    mna zaujimaju nuly… su to najzahadnejsie cisla, maju magicke vlastnosti…

  2. Matej Moško povedal:

    Poďme skúmať sami seba. Tie nuly, ktoré nás tvoria a možno zistíme, že sa kde tu objaví nejaká tá jednotka, ktorá dokazuje existenciu signálu. Jedno áno medzi mnohými nie. To spôsobí, že program nášho bytia funguje, keď si to uvedomíme, vtedy sa staneme bláznami. Fotóny na tom nič nezmenia. Sú to tiež iba jednotky medzi nulami tmy.

  3. Padrino povedal:

    na veci by sa malo pozerať obraznejsie nez na jednotky a nuly… ja som to nemyslel vo vyzname binarnom alebo neviem akom… ale skor v tom, ze treba zacinat od zaciatku a pozerat na veci od hlbky, smerom hore… lebo v podstate su len dve veci, nula a nekonecno… to medzitym je nasa imaginacia…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *