Mesačné archívy: júl 2006

  • Archív Ghetto k2

    Práve si na stránke, ktorá vznikla ako priestor, kde sme mali slobodu a kde sme mohli publikovať, čo sme chceli. Nakoniec sme sem dávali hlavne poviedky a básne. Ďakujeme internetu. Bolo to dobré miesto. Ghetto tu zostáva ako pamätník čias, keď sme tvorili. Čítaj.

    gnaag (22.1.2020)

Možno zajtra

Na chvíľu sa zastavil, aby sa obzrel. Zrejme im ušiel, pretože už za ním nikto nebežal. Utrel si do rukáva spotené čelo, napravil čiapku, ktorá mu bezočivo padala do očí, a nenáhlivo sa vybral ďalej.

Pridané dňa 29. 7. 2006 od Alisael
Publikované v Príbehy | 2 komentáre

kráska a zviera

nejde o formu ale o obsah hladké pružne hriešne telo niečo by to chcelo ako bozk bez lásky kráska ktorá nie je nič ak nemá zviera

Pridané dňa 29. 7. 2006 od divozienka
Publikované v Ars poetica | 3 komentáre

raz to vybuchne

keď to vybuchne v tvojom susedstve zlatko je to nešťastie ak roztrhne pár ľudí o ulicu ďalej len hláška vo večerných správach

Pridané dňa 20. 7. 2006 od divozienka
Publikované v Ars poetica | 2 komentáre

B 612/ destroyed

nebudem sa hrať so svojou bábikovskou tvárou chytať do dlaní keď prší dážď

Pridané dňa 20. 7. 2006 od divozienka
Publikované v Ars poetica | 5 komentárov

Zletnieva sa

Pod „lakovkami“ škrípal piesok. Tie isté kamienky, ktoré kedysi poranili nohu bosého roľníka.

Pridané dňa 19. 7. 2006 od Matej Moško
Publikované v Experimento | 7 komentárov

Darkness 2 (prepis piesne)

Greed! Causing innocent blood to flow Entire culture, lost in the overthrow They came to seize and take whatever they please

Pridané dňa 15. 7. 2006 od PassioN
Publikované v Ars poetica | 3 komentáre

Každodenná rutina

Ešte posledný pozdrav, úsmev a Boženka už sedela v autobuse.

Pridané dňa 14. 7. 2006 od Matej Moško
Publikované v Príbehy | Vložiť komentár

Či sme ľudia?

Či v prostred srdca úzkosti ma bolebruch trápi, že na pravé poludnie matka syna pred kata si tlačí.

Pridané dňa 10. 7. 2006 od Matej Moško
Publikované v Ars poetica | Jeden komentár

Vlak

Človek je často na konci svojich síl, chcel by nasadnúť do dajakého autobusu, či vlaku, sedieť pri okne dať sa unášať mihotavou krajinou a potom… pomaly zatvoriť oči, zatvoriť ich a nikdy neotvoriť.

Pridané dňa 7. 7. 2006 od PassioN
Publikované v Ars poetica | Vložiť komentár

Dlhá cesta

Sedadlo bolo tvrdšie ako obvykle. Okno sa nedalo zatvoriť a nepretržite vydávalo odporný škrípavý zvuk. Bežnému človeku by z neho určite oxidoval alkohol v žilách.

Pridané dňa 6. 7. 2006 od Matej Moško
Publikované v Príbehy | 3 komentáre