som cynická citlivosť
Som čierny beloch
Som krídlo motýľa,
čo pláva v oceánoch
Som Anjel života
strážiaci cintorín
Som nevinný,
Ktorý pod ťarchou svojich vín
Prepadá sa
Do Raja
Som mŕtvy čakajúci na lekára
Sám kráčam po ceste života
Sprevádzaný zástupom
Známych cudzincov
Nevládzem hľadať
Zrnko pravdy v mori lží
Mám pocit ,že môj vlastný svet
Ku mne nepatrí
heezky.. videla som to ako tvoj status.. a strasne sa mi to lubilo.. znie to ako text nejakej pesnicky..
Pekne vystihnuta nalada aj rozpory… Lubilo sa mi to len tak dalej (a mysli pozitivne :P)
ten zaciatok(po nevladzem)to je take dost chabe…beriem sice ze mas tam pekne vyfarbene paradoxy ale nieje to nic prevratne…po chvilke si myslim ze kazdy nieco take by vedel vymysliet…tiez sa da uvazovat o tom ze su to gramaticke rymy…aj ked ako som spominal su tam tie paradoxy…dalsia vec ze cely ten zaciatok vypoveda vo svojej podstate o jednej a tej iste veci teda dovolil by som si povedat ze prilis vela slov na tak malu vypovednu hodnotu-prave tie paradoxy…
zaver fakt dobry!aj ten rym sa mi tam velmi paci!
predvidaleny obsah..ale sa mi lubi nazov ‚seba, sa‘
skoda ze si sa toho oxymoronu drzal/a cely cas ale pekny obraz kridla motyla ako robi tempa v oceane..