Komisia

– „Tak pán Mucha, ak ste pripravený, môžeme začať.

Jano otvoril svoju tašku a okamžite zbledol.

– „Noo… Rád by som začal, ale… Nemohli by ste mi požať vašu guľu?“

– „Prepáčte, ale to určite nie. Vy azda nemáte vlastnú?“

Za bežných okolností by sa Jano pobavene usmial nad podareným dvojzmyslom, predseda komisie však zjavne nemal v úmysle Jana rozosmiať.

– „Viete… Ja guľu mám, ale… Akosi sa mi… Akosi mi v praskla.“

Myslel si, že tentokrát už celá komisia určite prepukne v záchvat smiechu. Nestalo sa. Tvárili sa akoby ich niekto odtrhol od rodiny, predtým sa dlho hádal o odmene, ktorú za to dostanú a nakoniec by to aj tak nemalo zmysel.

– „To máme za to, že všetko vyrábajú Kórejčania.“

Tentokrát už Jano ani nedúfal, že by vzbudil smiech. No z druhej strany stola zjavne neprichádzal ani súcit.

– „Pán Mucha, budete pokračovať?“ už trocha rozčúlene sa opýtal muž na kraji stola. „Alebo to ukončíme s tým, že zaplatíte pokutu za marenie komisného času?“

Keď už som tu, mal by som to aspoň vyskúšať. Z prasknutej gule som zatiaľ… Pokuta! Janku by to teda nepotešilo.

– „Samozrejme, že budem pokračovať. Prečo by som nemal?“

– „Nech sa páči.“

Jano vytiahol z tašky guľu a opatrne ju položil na podstavec. Našťastie sa úplne nerozbila.

– „Môžem zhasnúť svetlo?“

Pýtal sa skôr zo zdvorilosti. Bol už na polceste k vypínaču.

– „Nie.“

Otočil vypínačom, no nenastala žiadna zmena.

– „Prečo?“

– „Nie sme tu kvôli efektom. Chceme vidieť výsledok. To ostatné si môžete nechať pre klientov. Prosím začnite.“

Jano chcel ešte čosi odvrknúť. No potom si sadol hlboko do stoličky. Hlavu držal pár centimetrov nad stolom, privrel oči a začal záhrobným hlasom.

– „Vidím hmlu…“

– „Bez zbytočných rečí pán Mucha. Čisté fakty.“

Tentokrát už Jano takmer vybuchol, no spomenul si, že certifikát naozaj potrebuje. Tak si radšej zahryzol do jazyka.

– „Dobre teda, komu a čo mám veštiť?“

– „Mne“

Ozvala sa príjemne vyzerajúce žena. Mohla mať okolo tridsiatky. Od začiatku na ňu pozeral. Ak by ju nebol stretol tu, tak by… Tak by sa na ňu aj tak prinajlepšom iba usmial.

– „Poviete mi niečo o sebe?“

– „Nie.“

– „Dotknete sa prosím gule?“

– „Stačí?“

Jano neodpovedal, zahľadel sa hlboko do gule. Pokúsil sa čo najviac upokojiť. Už otváral ústa, aby začal najväčšie klamstvo svojho života. Zrazu však na povrchu vyleštenej gule zbadal pad…

…našli dnes v troskách budovy na Kukučkovej ulici šesť mŕtvych tiel. Nehodu pravdepodobne zapríčinil zlý stav starej budovy. Podľa statického posudku sa zosunulo celé druhé podlažie a následne padli aj všetky múry. Celkový počet obetí zatiaľ…

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

2 odpovede na Komisia

  1. Adam Sether povedal:

    jedno z mala diel na ghette ktore maju to špecificke čaro doplnené leskom skrytej geniality.. naozaj si toto vysoko cením.. neviem či to autor myslel tak ako som to pochopil.. ale v mojom zmysle pochopenia fakticky nemam namietok.

  2. filo povedal:

    juuj kamo…
    mile, prijemne, dobre sa to cita a jano je sympatak:)
    (len moja klasicka vycitka kvoli menam)
    *THUMBS UP*

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *