Myšlienky utrpenia

„Do riti!!“ Nahnevane zavrel stránku ktorú práve čítal. Kto sú tí ľudia, že si len tak píšu o smrti? Vari jej niekedy hľadeli priamo do očí? Bola ich každodennou súčasťou? Ďakovali snáď títo ľudia za každý prežitý deň bez bolestí?

Možno ich nechápe, možno sú to „umelci“ a to čo píšu je len umenie, nič tým nesledujú. Nepoznal ich, možno im krivdí, možno naozaj zažívali čosi o čom nevie, ale keď to prežili, prečo sa k tomu stále vracajú? Nestačilo im to utrpenie ktoré prežili? Musia si ešte sypať soľ do otvorenej rany? Príliš mnoho otázok, nevyriešiteľných otázok.

Ak by moje myšlienky neobsahovali smrť, neboli by to moje myšlienky? Give me a break for the fuck sake!! Už dávno sa prestal zaoberať takými existenciami, ktoré berú do úst smrť, depresiu a samovraždu. Málokto z nich to zažil a ten kto to zažil a prežil by to najradšej zo svojej pamäti vymazal.

Skúste raňajkovať lieky, jesť ich toľko, že už ani neviete ako chutí obyčajný chlieb. Ďakujte za každý deň strávený mimo nemocnice, keď si pripadáte ako voodoo bábika. Rozmýšľať nad samovraždou? Samovraždu páchajú ľudia ktorí nie sú schopní postaviť sa svojím problémom. Zomrieť je ľahké, ale ten blbý pocit na druhý deň..

Ak by patril do tejto skupiny, už dávno by tu nebol. Samozrejme, každý má svojho démona, ktorý ho prenasleduje a nedá mu pokoja. No ukončiť svoj život kvôli niekomu? Budha povedal: Ak problém má riešenie, nie je čo riešiť. Ak problém nemá riešenie, nie je čo riešiť. A vôbec, existuje nejaký život pred smrťou? Život je azda to najcennejšie čo môža ľudská bytosť dostať. Ako sa potom opäť vôbec opovažujete rozmýšľať nad tým, ze si tento dar vezmete?! A navyše dobrovoľne?! Trošku silná káva, nemyslíte?

Započúvajte sa do ticha, budete počuť tlkot vlastného srdca. Skúste si predstaviť úplné ticho, páči sa vám to? Uvažovali vôbec títo ľudia nad spánkom? Uvažovali títo ľudia nad tým, že keď spia, nevidia, nepočujú, necítia? Nech si len predstavia , že to je navždy, že sa nezobudia… že sa už nikdy nenadýchnu, že už nikdy neprivrú oči, ak do nich zasvieti slnko, že už nikdy neucítitia vôňu práve vareného obedu? Bude sa im takáto predstava páčiť?! Ak áno, pardón, títo ľudia sú naozaj chorí, nevážia si život a teda si ho ani nezaslúžia. Ak im je toto proti srsti, načo potom berú do úst slová ako smrť?

Chcú tak veľmi vybočiť z radu ľudí? Načo vôbec z tohoto radu vystupovať, prečo sa radšej nepridať k väčšine bez toho aby sa na vás ktokoľvek pozeral a ukazoval prstom? Aha to je ten. Iný ako my. Existuje však ešte niekoľko skupín ľudí, ktoré by do tohto radu chceli patriť. Zhodou náhod, osudu a ktohovie čoho ešte im to nebolo umožnené. Tieto skupiny majú svoje označenia, či sa to niekomu páči alebo nie.

Do takejto skupiny patril aj on.

Skupina odsúdených na smrť. Nedobrovoľnú smrť. No napriek údelu, ktorý mu azda bol prisúdený už dávno, sa nehodlal zosunúť do roviny porazeného. Bude bojovať, život je príliš hodnotný na to, aby si dovolil zmieňovať, písať či uvažovať o smrti. Bolo povedané: Most people are so ungreatfull to be alive, but not you, not anymore… Veta za všetky drobné. Tak či tak, každý prežitý deň je jedným krokom bližšie k smrti. Stačí kráčať, načo utekať?

Pridané dňa od PassioN
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O PassioN

Misery and pain are the only ways to be a human being. Myslím, že táto veta hovorí za všetko tak načo písať viac.

8 odpovedí na Myšlienky utrpenia

  1. Henry Gee povedal:

    Utekať od smrti.

    SmrťSmrť

  2. Henry Gee povedal:

    fíha no nepíše to znaky tak potom som nič nenapísal..

  3. Gnaag povedal:

    Máš úplnú pravdu. Avšak na druhej strane ak by sa ľudstvo zameriavalo vždy len na to, s čím malo skúsenosť, ďaleko by sme sa nedostali. Ak to obmedzíme na „umenie“, tiež by sme tým prišli napríklad o mnohé skvelé historické diela (Quo vadis). Prípadne o veľké sci-fi príbehy (RUR). V neposlednom rade aj o fantasy (Tolkienove dielo)

    Tým, že sa človek zameriava na veci nepoznané, pestuje istý druh filozofie. Premýšľa o tom, rozjíma. Keď je človek mimo presné dianie môže priniesť často objektívnejší pohľad.

  4. Henry Gee povedal:

    Gnaag: hej ale on myslel skôr tých, čo sami seba ľutujú a píšu o smrti, ale pritom vôbec nemajú gule na to aby niečo také spravili

  5. divozienka povedal:

    :*

  6. Padrino povedal:

    O mne bezo mňa… Nemám nič proti odkazom, ale som človek, ktorý neberie veci prilíš vážne. Smrť je naša súčasť a ten, kto o nej vraví ako o niečom hroznom o niečom, čoho sa treba báť, je proste človek, ktorý sa bojí. Bojí sa toho, čo príde potom, bojí sa súdneho dňa, alebo sa bojí, že smrťou sa všetko končí. Ale pre zmireneho človeka je smrť niečo ako ďalšia etapa, niečo ako nepoznaný svet, ako to spomínal Gnaag.

    Ale nebudem hovoriť o všeobecnosti, ale začnem o sebe. Takže milý PassioN… existuje niečo, čo sa volá štýl… Každý má svoj vlastný a neopakovateľný štýl, preto si myslim, že hovoriť s takým presvedčením a s takou priam biblickou zainteresovanosťou je trochu prehnané. Keď niekto niečo píše musí tam pridať, trocha fikcie, trocha svojích myšlienok, trocha úvah, trocha lásky a trocha smrti. Prečo ma kritizuješ za smrť? Prečo berieme smrť ako negatívny jav? Nevieš aká je smrť, tak ako ju môžeš súdiť? Prečo neodsudzuješ lásku? Čo keď je smrť lepšia? Čo ak po smrti príde nekonečná nirvana? Čo ak je život smrť a to čo príde poňom je naozajstný život.

    Na túto tému sa da polemizovať koľko len chceš, ale nikdy sa nezhodneme… Nakoniec, cením si život, cením si každú jeho chvíľu. Mal som ku smrti blízko, dá sa povedať, že som jej len o vlások unikol. Takže to zhrniem… Boh dal človeku život aby ho žil… Človek vymyslel pero, aby povedal bohu o živote, ktorý má… Tak ma nechaj hovoriť a ja nechám teba a budeme šťastní…

  7. Gnaag povedal:

    Nepamätám sa, kedy som hovoril, že smrť je niečo nepoznané, ale budiš. So štýlom máš pravdu. Často boli autori zatracovaní práve preto, že vybočovali z radu. Avšak ak si neurčíš hranice, môžeš veľmi ľahko skĺznuť k niečomu, čo nemá veľkú budúcnosť, pretože to nepochopí nikto.

    O posmrtnom živote prosím polemizovať nezačnite, išlo by to mimo líniu článku. Len tak mimochodom, Padrino nie si jediný, kto tu píše o smrti, a často. Možno si vzal tento článok až neprimerane osobne.

  8. Padrino povedal:

    Gnaag: v texte som bol nepriamo označený podľa jedneho komenáru, ktorý som použil…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *