rafinéria II.

no bože,
tak nepríde.
bude tu aspoň menej svetla
a viac
pre nás.
a všetko.
lásky, krásy, spásy
povinnej ako vlasy
nežne padajúce do tváre
a ona si ich mimovoľne odhŕňa
to nebeské svetlo
a naj.
proste sladká vretenica
s hlavou –
– trojuholnikom
debilná rafinéria.
.
nepríde
leží jemne
v plastikovom vreci
temnej
farby
s dnešným číslom na zvare
a dvadsaťštyri pracovníčok
sa v trenčianskom cukrovare
potmehúdsky
poklepáva po pleci