Rapsodia Psychedelie

Смотрев в твое окно, Я просидеп века.
Твой тайный тенъ пытался углядеть,
не собразив, что время может улететь,
быстро и незаметно, как ловкая река.

A. V. Proklyatin./А. В. Проклятин.

Videl som domčeky s
posiatou oranžou na
modrom ako modrý azuru
zamatu plátne mračien.
Ako zrkadlový odraz obrateného
obrazu búrliveho mora..

a pod tým smutné tiché,
ako na starej fotke zoškrabané
polia so zbytkami drevených ohrad
Van Goghovej maštale..
jeho koloritu viac farbovo spektrálnej
duše..

prekliatá
nezabudnuteľná
hlasná
živá
umierajúca
mladosť.