Syndróm nazývaný Duša

Každý ju má, no nie u každého sa prejaví. Niekto ju berie ako vírus, niekto ako základnú formu ľudského bytia. Je len zhlukom nervov a mozgu alebo nám bola daná od Boha?

Marion mala šestnásť, keď sa u nej začala prejavovať Duša. Veľmi trpela. Duša ju ničila lebo Marion začala cítiť, vnímať svet vlastnými očami a chcela sa odlišovať. Ešte o tom nevedela.

Ráno sa zobudila, obliekla a vybrala sa do školy. Celý deň prebehol normálne, až na jednu vec, o ktorej nevedela. Cestou domov sa zaradila medzi tých mechanicky kráčajúcich ľudí bez pocitov, strachu, starostí, sklamania a lásky. Tá bola pre nich len fyzickým aktom uspokojujúcim pudy. Pohľad na nich bol priam závideniahodný, pretože tam ich psychika neovplyvňovala fyzickú kondíciu. Malá Marion zvykla medzi nich patriť a myslela si, že ešte patrí. Až keď sa oproti nej začali valiť davy ľudí a ona sa im intuitívne uhýnala, uvedomila si, že niečo nie je v poriadku. Ako prvá sa z tej kopy dostala do metra, pretože ostatní do seba povrážali a ležali teraz na chodníku. V metre sa jej akosi podarilo uvoľniť miesto jednej starenke, na ktorú pre toto gesto preniesla dušu. Dostala závrat.

Po príchode domov bežala do izby pred zrkadlo, kde sa na seba pozerala dobrých päť minút. Hľadala, čo je na nej divné. Žiadne známky choroby, nič, čo by ju robilo inou.

Išla teda pozdraviť mamu do kuchyne. Neskončilo to len pri pozdrave „ahoj“, pretože ju dokonca aj objala. Mama sa naľakala, čo Marion robí.

-„Si v poriadku?“, spýtala sa a chytila jej čelo. Nemala ho horúce.

-„Áno, len som ti chcela povedať, že ťa mám rada.“

Toto bolo na jej mamu už priveľa a preto išla zavolať doktora. Necítila strach, lebo ho nepoznala, skôr to bol nepokoj, že to prekračuje hranicu jej chápania.

Prišiel doktor s čiernym kufríkom. Položil ho na stôl a otvoril ho. Bol plný papierov. Vytiahol jednu kôpku a pomaly ju usporiadal. Potom si odkašľal a po jednom začal vyberať obrázok za obrázkom. Mŕtvi ľudia, malé bábätká, bozkávajúci sa pár, starček držiaci starenku za ruku pri fontáne, chlap znásilňujúci ženu, vodopády v lese, ľudia na kúpalisku, zmrzlina, špinavý záchod, honosná vila s bazénom, regál v supermarkete, slnko, pes s veľkými očami, krvavý nôž, bezdomovci, atď. Nastala druhá fáza vyšetrovania. Marion mala za úlohu reagovať na rôzne prejavy správania sa. Takže, keď jej dal pán doktor facku, Marion sa rozplakala. Keď jej prikázal opäť pobozkať mamu, s radosťou to urobila. A takto to nasledovalo, až kým to neukončili simulovanými hádkami o vrodenej neschopnosti Marion, prispôsobovať sa svetu (samozrejme, nebola to pravda). Diagnóza bola na svete – Duša.

Doktor už vedel, čo robiť. Takých prípadov tu už bolo. Najzákernejším prejavom Duše bola radosť z jej rozdávania. A tak sa doktor rozhodol, že Marion pôjde na testy. Ibaže jej mama nevedela, že sa z tých testov už nikdy nevráti.

Marion bola odteraz zatvorená v klietke, lepšie povedané v presklennej miestnosti so slnečným svetlom. Aby sa ostatní ľudia vďaka testom nenainfikovali, dali Marion do miestnosti kvet a psa.

Po čase sa zistilo,že kvet vďaka priaznivej atmosfére v blízkosti Marion kvitne aj s minimom vody a pes si Marion tak obľúbil, že stačilo, aby si odbehla do nepresklenného záchoda a pes už vrtel chvostom v očakávaní jej príchodu.

Doktor si po roku výskumu nevedel dať rady a preto zahlásil: „Dobro sa zničí samo.“

Od toho okamihu Marion ignorovali. Ibaže Marion nachádzala zmysel života aj v maličkostiach a tak rýchlo sa nechystala zahynúť.

Keď doktor zomrel, prišiel doktor druhý. Keďže bol nový, začal sa zaujímať o Marion. Čítal o veľa podobných prípadoch, no teraz mal možnosť vyskúšať si všetko možné. Vedel, čo duša obnáša. Dal sa teda zaočkovať a pustil sa do práce. Vošiel k Marion do miestnosti a začali sa rozprávať. Takto to išlo mesiac, až kým s ním Marion nezačala flirtovať. Potom sa do neho zaľúbila. Doktor druhý to opätoval a tak sa spolu vyspali. Marion bola najšťastnejší človek na svete. Asi po ôsmom raze zistila, že je tehotná. Povedala to doktorovi druhému a ten si niečo zapísal. Vzal jej kvet, psa a postaral sa aj o smrť bábätka. Marion bola nešťastná a stratila zmysel života. Umrela. A doktor sa stal svetoznámym objaviteľom protijedu Duše.

Pridané dňa od zinc ointment
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

12 odpovedí na Syndróm nazývaný Duša

  1. Gnaag povedal:

    Miestami mi vadil štýl.

    Čo sa týka obsahu, klobúk dole. Vždy som rád, keď nájdem niekoho, kto ostal nakazený dušou. I keď ťa nepoznám, z tvojej tvorby mám ten pocit.

  2. Padrino povedal:

    Mne ten štýl nevadil, myslim, že si to inak nemohla vyjadriť… ináč, krasota…

  3. zinc ointment povedal:

    autogramy aj tak nedostanete……dobre,to bolo trapne..ale vdaka

  4. Henry Gee povedal:

    Je to viac než dobré. Je to zlé…zaujímavé, že tam spomínaš len matku a dvoch doktorov ako vedľajšie postavy (pes, kvet..)

  5. biron povedal:

    no tu vidno ze by sa hodilo nejake okienko ktore by sluzilo ako prolog alebo poznaka autora…tam by som zaradil prve tvoje vety…
    k dielu:
    nepaci sa mi to…je to podla mna slabo napisane!ma to sice svoje silnejsie stranky ale na mna prilis rychlo skaces z jedneho obrazu na druhy…resp nedopovies (nedostiahnes jeden) dokonca a uz na mna vybalis druhy…
    pride mi to tak trochu ako narychlo zbuchane…

  6. Gnaag povedal:

    2 biron… Reakcia k „okienku ako autorskému komentáru k dielu“. Prepáč, ale neplánujeme. Viem, že na madness také niečo máte, ale napáči sa mi to tak ako aj bodovanie tvorby. Takto ako to je mi to oveľa viac pripomína umelecké dielo.

  7. biron povedal:

    nenarazal som len na madness:)
    jasne ved ja len svoj nazor som napisal:)ty si admin:)

  8. zinc ointment povedal:

    vdaka,konstruktivna kritika sa zle cita,ale dobre sa ceni

  9. biron povedal:

    neviem ci je konstruktivna…
    proste vies pisat tak so ti to musel napisat!
    to ja a elina bolo fakt super!preto som sa tu ozval:)

  10. zinc ointment povedal:

    vdaka,vykuzlil si mi usmev na perach

  11. biron povedal:

    🙂
    len dufam ze si to nemyslela ironicky..

  12. zinc ointment povedal:

    nene,ta co si,u mna ironia vyzera inak

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *