Vodič autobusu

„Kam to bude?“ Presne táto otázka by vyznela z úst vodiča trolejbusu priam nemiestne. Znela by, ak by ju bol niekto počul. Nebolo však nikoho, kto mal to šťastie. Otázka bola vypovedaná. Čo vypovedaná? Ona visela vo vzduchu. Z úzkeho priestoru kabínky vodiča sa však von dostať nemohla.

Patrila minulosti a časom sa na ňu kvôli evolúcii určite zabudne. Bude musieť uvoľniť miesto. Miesto pre dôležitejšie, potrebnejšie, jasnejšie. Ona však zanikne v nekonečne tmavých zákutiach ranného mesta. Naozaj nikto ju nečakal, nebolo nikoho, kto by ju bol požadoval. Jej osud bol spečatený dávno pred vyslovením. Dokonca ani jej nepotrebnosť nikoho nazaujala.

Dotyčný vodič už dávno hanebne zabudol na otázku, ktorú nedbalo vyslovil. Pokračoval v monotónnom točení volantom a pohmkávajúc si melódiu najnovšieho popového hitu zastal na červenú. Práca ho neskutočne nudila, ale už dávno si na ňu zvykol. Koniec koncov prečo nie. Celkom mu to vyhovovalo.

Našiel si dokonca celkom príjemnú zábavu v podobe ľakaní neznámych nastupujúcich ľudí. Ľudí z každodenného šedého davu. Vnútorné autobusové zrkadlo mu poskytovalo dokonalý pohľad na všetky osoby a osobnosti vchádzajúce do autobousu. Všetky dvere mal ako na dlani, nikto mu nemohol uniknúť.

Zbadal vhodnú obeť. Staršia pani nič netušiac položila nohu na schodík. Ruky jej ovísali v neprirodzenom uhle pod ťarchou preplnených igelitových tašiek. Do hluku autobusu sa ozval prenikavý tón oznamujúci zatváranie dverí. Staršia pani sa pošpotila, pričom jednu z tašiek pustila z ruky. Obsah sa vysypal na dlažbu ulice. Jablká sa premiešali s hruškami a čerstvý voňavý chlieb skončil v neďalekej mláke. Vodič autobusu sa s pocitom uspokojenia zaboril hlbšie do sedadla.

Zrazu začul vzlyk, nikto však neplakal. Kabínou sa ozvalo škrípanie zubov bezzubého tvora. Vodič sa poobzeral, nezbadal však nikoho. Neďaleko plynového pedálu, mimo jeho zorný uhol sa niečo skrývalo. Otázka vyslovená bez žiadneho zmyslu. Otázka, ktorej sa nikdy nedostalo odpovede. Plytvanie…

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

5 odpovedí na Vodič autobusu

  1. Padrino povedal:

    Hmmm… Má to pekný koniec. Veľmi pekný. Dosť dobré.

  2. filo povedal:

    Keďže si nechcel aby som ti písal, že je to úžasné, skvelé, fantstické…blablabla… dielo (čo fakt je), tak ti to písať nebudem.
    Tvoja úroveň zo dňa na deň stúpa a som si istý, že sa prepracuješ dosť ďaleko.
    Všetkým ostatným len chcem odkázať: KOMENTUJTE!!!
    Autora každý komentár (ak je aspoň trochu inteligentný-tým nevravím, že tento je) poteší…

  3. Gnaag povedal:

    🙂 Díki filo za povzbudivý prejav. Tiež sa pripájam k prosbe o komentovanie, ale radšej to nerobte nasilu, potom to môže pripadať dosť hlúpe všetkým, nielen autorovi.

  4. lucccia povedal:

    preco je vodic autobusu zly clovek? dnes som ho ukecala aby mi predal 8korunovy listok aj ked by som si mala kupit 9korunovy…mozno je iba chudak postihnuty osudom…sice sa to podoba na hnusne predavacky…dobre beriem spat…je to dost dobre (take este nebolo, nie?)…keby si bol moj syn, tak sa tebou chvalim kade chodim

  5. Gnaag povedal:

    Vodic autobusu, zlý človek? Tak toto som vôbec nemal na mysli. Mne sa zdal ako celkom pohodový človek, veď dokázal nájsť celkom srandu v tej neskutočnej nude. … No vlastne… To, čo som teraz napísal je fakt sila. Strašiť ľudí… Mhm, to asi nebol celkom dokonalý obraz pohodového človeka.

    Byť tvojím synom… Zaujímavá myšlienka 🙂 Porozmýšľam o tom a…

    …možno napíšem nejaký príbeh 😛

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *