Nikto o tom nikdy nehovoril…
Aj študenti sa boja.
Skúšky ich netrápia,
iba niektorí sa pretvarujú,
aby učiteľom
urobili radosť.
Boja sa!
Prežívajú ozajstný strach
pri myšlienkach
na koniec štúdia a prácu.
Zmiznú voľné soboty,
opíjanie sa s priateľmi,
nezáväzný život
a cestovanie vlakom.
Stratia sa krátkodobé vzťahy,
povrchné bifľovanie,
podvádzanie na skúškach
a cestovanie vlakom.
Prestanú časy ľahkých drog,
hlúpych učiteľov,
staromódnych rodičov
a cestovania vlakom.
Nič neostane.
Možno tie vlaky…
Do práce, z práce,
do práce, z práce,
do práce, z práce,
do práce, z práce,
do práce, z práce
a siahodlhé diskusie o HDP Kuvajtu.
smutné…
„Iba pre hlúpeho je život dlhý…“
jou, tiez mam podobne prazdne pocity, hadam to nebude az take zle 🙂
vies teda cloveka potesit….vdaka za sobotnajsiu depresiu:)
jj krasne si to vystihol!presne to iste som prezival aj ja minuly rok!zivo si nato pamatam!
ale potom pride zmena uvidite…budu prec take myslienky…
pesimizmus 4 ever?
šak pohoda. Bola stredná, bude výška a na opíjanie sa čas nájde vždy:)
No… pekné reakcie 😀 Nemal som na mysli ani blížiace matury, ani to, že odchádzame na výšku. V podstate to vôbec namá súvis s tým, nad čím teraz ohľadom najbližšej budúcnosti premýšľam.
Totiž… Za 90% spomenutými aktivitami mi vôbec nebude smutno. Prepáčte, som zvláštny, možno až idiot, ale aj takí musia žiť. To menovanie bolo z mojej strany skôr ironické.
No páči sa mi, že sa tam každý z vás nejako našiel. Ja som sa našiel hlavne v tom, že sa bojím stereotypu práce.