Život,
autobusom cesta,
blízke stráca sa,
ďaleké a malé sú
istota.
Sú
tváre bezmenné,
stojace oproti,
oproti sebe.
Trochu.
Vystrašené
revízora ruky.
Oči hľadia nahor do
zhodou nahod
tváre.
Život,
autobusom cesta,
blízke stráca sa,
ďaleké a malé sú
istota.
Sú
tváre bezmenné,
stojace oproti,
oproti sebe.
Trochu.
Vystrašené
revízora ruky.
Oči hľadia nahor do
zhodou nahod
tváre.
No… prekonávaš sa. Na prvý pohľad zmätené. Druhý pohľad vrhá trocha svetla. A až po asi piatom prečítaní človek začne chápať metafory.
aaaah,45-ka, sen kazdeho vodica autobusu… peknee