Cena za úspech

– Máš pravdu, nie je to bežný postup. Ale máme u nás v poslednom čase nejaké problémy, radi by sme vyskúšali niečo nové.
– No prečo práve ja? Nie som nijako výnimočný.
– Nič si nenamýšľaj. Dôvod si pomenoval úplne presne. Ak by si bol dokonalý, nič viac by ti už asi nechýbalo. A neuraz sa. Pravdepodobne by si nebol tak ľahko zmanipulovateľný.
Lechtan chvíľu uvažoval. Snažil sa stráviť nepríjemnú narážku. Vo svojom vnútri sa už dávno rozhodol. V poslednom čase mal mnoho problémov. Dlhy sa mu nebezpečne kopili a všetci úžerníci ho dávno poznali. Týmto spôsobom by to mohol celkom elegantne zvládnuť.
– Dobre teda. Povedzme si, že by som tvoju ponuku prijal. Čo by som z toho vlastne mal. Vieš, nechcem kúpiť mačku vo vreci.
Cudzinec sa usmial a tvárou mu prebehol výraz víťazstva. Už ho chytil.
– Výsledok by bol celkom jasný. Všetky tvoje problém by boli razom preč. A teba by čakala moc. Viem, že sa ti to môže zdať ako klišé. Moc je však jediná reálna sila, ktorú môže človek dosiahnuť. Žiadna sláva ani peniaze sa pocitu možnosti manipulovať ľuďmi nevyrovná. Predstav si dokonalý svet, v ktorom by s tebou všetci súhlasili. Každý by s úžasom čakal na akékoľvek tvoje slovo.
Prejav bol natoľko ohnivý, že rečník vylial pohár vína. Mávnutím ruky vytiahol peňaženku a zaplatil za škodu. Vôbec sa na bankovku nepozrel. Vyzeralo to naozaj úžasne.
– Ok, chápem, ale prepokladám, že to asi nebude zadarmo. Čo odo mňa chceš?
Znova ten istý úsmev. Cudzinec už očividne viedol rozhovor svojím smerom.
– Nič, čo by ti mohlo popri moci chýbať. Len pár maličkostí. Pre úspešého človeka nemajú takmer žiaden význam.
Pri pohľade na Lechtanovu nedôverčivú tvár dodal.
– Ver mi. Ja tieto maličkosti tiež nemám. Naozaj mi vôbec nechýbajú.
Cudzinec sa postavil k svetlu, aby si ho mohol Lechtan lepšie prezrieť. Vyzeral naozaj spokojne, nič mu nechýbalo. Vzhľad, oblečenie a bohatstvo boli zjavné.
– Dobre. Je ešte niečo, čo by som mal vedieť?
Pomaly si začal vyhŕňať rukáv pravej ruky. Cudzinec sa pousmial.
– Nie už nič viac. Vôbec, čiže ten rukáv si môžeš v kľude stiahnuť späť. Už dávno sme od týchto stredovekých praktík upustili. Teraz používame ekologicky nezávadný syntetický roztok.

– Tak ako sa ti páči tvoja nová pozícia? Vidím, že na peniaze si si už zvykol.
Cudzinec si postavil Lechtana do svetla slnka a zaujato si obzeral jeho elegantný výzor. Nový oblek. Leštené topánky. Tmavý klobúk.
– Je to presne také ako ste mi to opísali. Nemám žiadne výhrady. Ľudia mojím…
Pozdvihnutím ruky dal cudzinec najavo, že presne vie, čo mu chce Lechtan povedať.
– Všetko som videl. Pekne si sa zariadil. Teraz je dôležitejšia druhá strana dohody. Chcel by som si vziať tých pár maličkostí.
Na Lechtanovej tvári sa zráčili obavy. Zaujal odmeraný postoj a odpovedal mierne roztraseným hlasom.
– Spomínam si, ale vlastne… Prečo by som Vám to mal dovoliť?
Cudzinec zvážnel, pozrel Lechatnovi priamo do očí.
– Máte na to plné právo. Nemôžem vás nijako prinútiť dodržať dohodu. Pamätajte ale na to, že vám môžem kedykoľvek všetko zobrať. A keď vravím všetko, tak to tak aj myslím. Dúfam, že mi rozumiete.
– Vaše slová sú silné, ale máte vôbec takú silu? Som teraz prakticky najmocnejší človek. Neexistuje nik, kto by ma neobdivoval, kto by mi neveril.
Ľahký úsmev opäť ozdobil cudzincovu tvár.
– Kto dal môže veľmi ľahko aj vziať. Aj s úrokami za požičané. Počuli ste niekedy o Jóbovi?
Lechtan naprázdno prehltol. Nikdy sa nejako nezaujímal o náboženské záležitosti, ale Jóbov príbeh sa mu do pamäti vryl akosi hlboko.
– Myslím, že som pochopil. Verím vám. Koniec koncov nič mi predsa nemôže chýbať, mám toho predsa toľko…
Podávaná ruka Lechtana trochu zmiatla.
– Čo som chcel mať, už mám.

– Chcem to zrušiť. Vezmite si to prekliatie späť. Ak by som to vedel predtým, nikdy by som na to nepristúpil. Prosím, roztrhajte dohodu. Spáľte ju.
Lechtan zúrivo pobehoval po miestnosti, cudzinec sa opieral o operadlo stoličky a ľahký ironický úsmev dodával jeho tvári majstátnosť. Lechtan pri ňom vyzeral ako posledný úbožiak.
– Mám váš podpis. Všetky dôležité fakty ste vopred vedeli. Ak vám niečo nebolo jasné, mohli ste sa opýtať, alebo nazrieť do zmluvy. Nič v nej nebolo vynechané.
– Aká zmluva? Ten papier, ktorý som podpísal o tomto nič nehovoril. To by som si určite rozmyslel.
– Je to vaša vlastná chyba, že ste si zmluvu navypýtali. Nič som vám nebol povinný hovoriť. Aj to je napísané v zmluve.
– Dobre, dobre. Teraz je hlavná otázka, či sa to dá vrátiť. Je možné zrušiť zmluvu.
Lechtanova tvár bola len pár centimetrov od cudzincovej. Ich oči sa však nestretli.
– Jedna možnosť tu je, ale konečná.
– Nie. Teraz to neide. Nemôžem to ukončiť takto. Nedokážem to.
Lechtanovo telo kleslo hlboko do kresla. Stočil sa do klbka a s pohľadom upreným na protiľahlú stenu sa pomaly pohojdával.
– Dohoda je dohoda. Nedá sa len tak zrušiť. Nejaké penále musíme vymáhať.
– Penále. Tomu vy hovoríte penále. Mali by ste sa hanbiť.
Vyskočil z kresla, jeho oči sa zahľadeli hlboko do cudzincových.
– Možno by som mal, neviem však prečo a ani ako. Tak ako ani vy. Teraz si už nemáme čo povedať. Určite sa ešte stretneme. Bude to však už posledný krát, naveky.

Slová sa naplnili. Nedokázal niesť ďalej ťarchu. Niektorí tomu hovoria vykúpenie, no neveria. Iný hriech, ale nevedia. On svoju jedinú šancu zničil. Stratu cítenia nikto nikdy nevydržal pred ním ani po ňom. Pocity šťastia, radosti, smútku. Všetko bolo preč. Niečo mu však stále ostalo. Strach a beznádej. To bola cena za úspech. Cena za slávu. Cena za moc.

Pridané dňa od Matej Moško
Tento obsah bol zaradený v Príbehy. Zálohujte si trvalý odkaz.

O Gnaag

Nepoužívajte bodkočiarky. Nemajú žiadnu významovú hodnotu a jediné, čo nimi dokazujete je to, že ste chodili na gymnázium. @KurtVonnegut

3 Responses to Cena za úspech

  1. Alisael povedal:

    Dosť sa to podobá na tie príbehy o zmluvách s diablom… trošku inak podané, ale tiež ma to zaujalo.
    Len by ma ešte zaujímalo, čo vlastne ten cudzinec od Lechtana chcel?

  2. Padrino povedal:

    Z toho, čo som od teba čítal ma toto upútalo najviac. Veľmi kvalitné.

  3. Gnaag povedal:

    Vlastne som to napísal na konci. Chcel od neho len maličkosť. Jeho schopnosť cítiť. Pocity šťastia, radosti, lásky, ale aj smútku, hanby a pochýb. To všetko mu vzal. Jediné, čo mu ostalo bol strach a beznádej. Len tieto dve pocity, ktorých kombináciou nikdy nevznikne nič dobré.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *