kaťuša

Nechcem aby si sa ma bál
Vo svojej absurdnosti
Keď nalietavam
Zem vzduch
Vzduch zem
Komerčne oblá prepichávam oblaky
a tvoje dvere s roztrieskanou kľučkou
si podávam
mäkko volám
/poddajte sa/
svištiac
balistickou krivkou
(strieľam od) bokov
/poddáme/
/si ťa!/
…
Keď nalietavam a svojím trením
roztápam vzduch medzi sklami
oblakov
až sparím kvapky
v ich absurdnosti
bojíš sa
…
Len ak sa ako hebký netopier
Zamotám do vlasov a pier
Chytíš za papierové krídla
Zoberieš mi vzduch
(v)dych
…
Raketa zem zem
Nalietavam ako jarný peľ
Do brázdy vyoranej kovovou špičkou
kde porastiem