konexie

Zaklopal som pár krát na Nebeskú bránu
No nikto mi neprišiel otvoriť

Vtedy som ešte nevedel, že sú to TIE dvere
Cez ktoré sa prechádza iba raz
Že je to ten prah, na ktorý stúpiš
Iba posledný, poslednúčky krát

Tak som sa otočil a kráčal smerom späť
Tam dole musím ešte niečo domyslieť
Nemôžem tu takto strácať v Nebi čas
Pár ľuďom dole nestihol som veľa povedať

Ešte, že mám Známeho, s kľúčom od Dverí
Tak sa stavím neskôr, keď mi to On nadelí

Predpremiéra v Nebi, na to je priskoro
Respektíve neskoro, a lístky sa podeli

Pridané dňa od branio
Tento obsah bol zaradený v Ars poetica. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *